Ján Budaj: Voľby 2010 - bez väčšiny?

Je práve po voľbách 2010 a onedlho sa porátajú zisky z volieb. Svoje získali kandidáti, strany, aj ich „pozadia“. Naše voľby totiž zakladajú, alebo predlžujú nielen mandáty správcov štátu, ale aj ich skryté záväzky.

Preto otvárajú zakaždým nové kolo afér a budúcich tzv. korupčných  podozrení, aj  s ich tradične bezzubými koncami. Kedysi sa zneužívanie moci spájalo s odštátnením majetkov, ale keď sa minuli, politici sa naučili ako privatizovať práva občanov (napr. na dôchodky) alebo ešte nepostavené diaľnice... S tým  idúce aféry už  dávno prestali byť anomáliou, sú súčasťou verejného života, aj komunikačnej politiky partají.  Vďaka nim má ľud hry (aj s právom na svoje minútky nenávisti voči politikom), noviny majú čítanosť  a nejeden škandalizovaný  vítané zviditeľnenie. Už neraz sme videli, ako nevýrazní politickí obchodníci, držiaci sa obvykle v tieni, predstupovali v okamihu aféry smelo pred kamery (bárs aj v kravíne), vďaka čomu získali medializáciu, a potom aj miesto na kandidátke. Aj pre tieto absurdnosti  budú  v nadchádzajúcich voľbách nevoliči nielen našou „najsilnejšou stranou“, ale je možné, že po prvý raz - prevážia. To všetko 20 rokov od prvých slobodných volieb...

To okrúhle výročie by si zaslúžilo bilanciu, ak nie oslavnú,  potom aspoň utešujúcu.  No, žiaľ, už prvé voľby boli zmanipulované, a hoci nie o tom chcem viesť reč, súvislosť je očividná: ako totiž  ten náš nový volebný proces podvodnícky začínal, tak aj neskôr pokračoval. Sotva boli na ponovembrovom Slovensku voľby, ktoré by neboli poznačené neférovosťou, porušovaním zákonov, nekalým financovaním alebo zneužitím moci - raz verejnoprávnych médií, inokedy tajných služieb, ministerstva vnútra...

Zo skríženia slobody voľby a nedostatku demokratickej kultúry sa u nás zrodil mutant: politický svet  živený nelegálnymi zdrojmi  a „šikovnosťou“ politických družín - svet, ktorý si už nemalá časť verejnosti nielenže neváži, ale ním pohŕda, resp. ho ignoruje.

V novembri 89 sme tušili čosi o tunajšom deficite sociálnej a politickej kultúry (nenakopila ho len komunistická totalita) a s ubiehajúcimi rokmi nás ten tieň dobiehal viac a viac. Verejnosť sa z volieb na voľby čoraz viac vzdávala nádeje na zlepšenie, na tú stále sľubovanú zmenu. Dnes je zneužívanie moci každodennou realitou na všetkých stupňoch našej verejnej správy a je hlavnou  bariérou  rozvoja republiky.

Straty z korupcie šplhajú do miliárd, no niet tej politickej sily, čo by si trúfala urobiť tomu koniec.  Ilustruje to aj práve skončená kampaň: mali sme v nej spory o dvojité občianstvo, na východe bola veľká voda, skloňoval sa Trianon aj Kulichov nepodarený Svätopluk ... No žiaden z lídrov zatiaľ ani nezauvažoval, že už by bolo načase urobiť hlavnou podmienkou  podpory akejkoľvek vlády záväzok, že začne s objasňovaním  dlhého zoznamu zneužití moci. Alebo že sa skončí s praxou partajných nominácií do štátnej správy !

To je prehrou práve skončenej volebnej kampane. A predznamenáva, že ani po voľbách 2010 nebude síl na to, čo by si priala väčšina občanov  – ozdravenie verejného života.

Ján Budaj