Médiá o ZMENE ZDOLA

Od januára začala platiť „pinzetová“ novela Zákona o ochrane prírody, ktorá okrem iného umožňuje beztrestne rúbať stromy do 80 cm obvodu. Nikto z vlády nezodpovedal na otázku verejnosti, ako sa tým chráni príroda.  Novela zrejme pochová aj kauzy nelegálneho výrubu stromov.

Zákon o významných investíciách v rukách totalitne mysliacej vlády je mimoriadne nebezpečný nástroj. Začína slúžiť na presadzovanie stavieb, proti ktorým je silný odpor verejnosti a samospráv. Vládou „vyvolený“ projekt METROPOLIS -„megakasíno bez kasína“, dáva tušiť, že napriek vládnym garanciám „istoty“ si investor nakoniec aj tak presadí, čo chce. Vláda musí predvídať, že investor po dokončení stavby zmení účel využitia. Veď stavia na vlastných pozemkoch. Strašenie, že mu zruší štatút významnej investície, je výsmechom každého mysliaceho občana.

„Pinzetový zákon“ o dotáciách spôsobil, že kúrenie našimi lesmi je lukratívny biznis. Čím viac lesov a alejí spália privátne elektrárne a teplárne, tým viac dotácii dostanú. Že máme nadbytok elektriny a musíme ju lacno vyvážať? Že Nízke Tatry už vyzerajú ako mesačná krajina a výruby spôsobili záplavy v dolinách? „Pinzetové“ zákony zisky privatizujú a náklady socializujú.
Krajina ani príroda zrejme vládu nezaujíma. Nelíšia sa od tých, ktorí si kúria parketami vo svojom byte. Vlastne líšia. Na rozdiel od chudobných a environmentálne nevzdelaných Rómov, ktorí si ukradnú fúrik dreva aby si ohriali deti, vláda a jej gorily v bielych golierikoch so špičkovým zahraničným vzdelaním nechajú  vyvážať vlaky dreva a páliť kamióny slovenských lesov pre zvýšenie svojej moci. Akoby mali zajtra opustiť krajinu. Žiadna vízia budúcnosti Slovenska, žiadna diskusia o následkoch.

Blíži sa voľba prezidenta a s ňou aj rozhodovanie o charaktere štátu. Hrozí sústredenie moci do rúk jednej strany, ktorá ovládne tvorbu aj používanie zákonov. Čo bude nasledovať? Presadenie ropovodu cez Bratislavu aj napriek varovaniam vodohospodárov?  Vydláždenie cesty  firmám, ktoré sa chystajú  ťažiť kyanidom zlato, či vyvážať zo Slovenska pitnú vodu?

Minister na otázku, či pôjde cez Bratislavu ropovod, neskryte odpovie, že sa vyjadrí až po voľbách. Že občania hlavného mesta nesúhlasia? Po voľbách ho to už zrejme nezaujíma.  Priority mocou posadnutých sú chorobné. Peniaze nad prírodu, zlato nad Kremnicu, priehrada nad Slatinku, ropovod nad vodu, urán nad zdravie, propaganda nad diskusiu, totalita nad demokraciu. Kto prežil normalizáciu, má nutne déja vu.

Elena Pätoprstá

Pravda, 25. januára 2014

Reláciu, odvysielanú 19.decembra 2013, si môžete pozrieť v archíve RTVS.

(19.12.2013; Televízna stanica STV 1; Reportéri; 21.35; 20 min.; LEMESÁNYOVÁ Anna, ZAČKOVÁ Katarína)

Katarína ZAČKOVÁ, reportérka:

"Občania Slovenska strácajú nervy, ak sa narúšajú ich občianske práva."

Občan:

"Akože to je svinstvo."

K. ZAČKOVÁ:

"Len terasa a chodník budú rozdeľovať tento dom na Jasovského ulici a nových päť ďalších domov. Ako sa ukázalo pri nakrúcaní tejto reportáže, stavba má veľmi zaujímavú históriu. -Kto bol investor stavby? Kto bol investor stavby?"

Michaela PLATZNEROVÁ, hovorkyňa MČ Bratislava Petržalka:

"Investorom stavby sú dve firmy."

K. ZAČKOVÁ:

"Ktoré sú to?"

M. PLATZNEROVÁ:

"Pani redaktorka, momentálne vám nepoviem, ktoré sú to, nakoľko je tam začaté konanie stavebné."

K. ZAČKOVÁ:

"Mohli by sme vidieť projekt?"

M. PLATZNEROVÁ:

"Bohužiaľ, keďže nie ste účastníkmi konania, tak nemôžete nahliadať do spisu."

Peter HOLÝ, člen výboru vlastníkov bytov, (sobota 7.12.2013):

"Táto stavba je postavená v rozpore so zákonom jednoznačne."

K. ZAČKOVÁ:

"Ako sa na to pozeráte, že sa tu stavia?"

Obyvatelia Jasovskej ulici v Bratislave:

Občan:

"Ako že je to svinstvo."

Občianka:

"Strašne ma to, strašne ma to znepokojuje, proste aký systém je potom na tomto Slovensku, že človek, ktorý sa naozaj nemôže odtiaľto vysťahovať, tak vlastne musí trpieť."

K. ZAČKOVÁ:

"Obyvateľom na Jasovskej ulici v Bratislave dochádza trpezlivosť. Už nemienia znášať čulý stavebný ruch cez soboty a nedele, navyše pri výstavbe domu, o ktorom donedávna nevedeli takmer nič. Až teraz sa dozvedajú detaily a takpovediac žasnú. Ďalších päť domov im vyrastá rovno pred domom. Stavebný úrad mestská časť Bratislava Petržalka ignoroval ich ústavné práva a ich právo na informácie o susednom dome. Takmer do tejto výšky bude stáť asi päť barakov, čiže všetky tie byty potom nebudú mať dostatok svetla. -Na ktorom poschodí bývate?"

Občianka:

"Na piatom."

K. ZAČKOVÁ:

"No vás to zrejme zasiahne, čo, táto stavba?"

Občianka:

"Áno a je to dosť blízko, takže dosť nám to vadí."

Občan:

"V prvom rade to bude obmedzenie výhľadu, na ktorý som bol zvyknutý a v druhom rade tu bude zahustená zástavba. Bude tu veľmi veľa ľudí a najmä čo sa týka parkovacích miest, tak ich tu bude strašne málo."

Občianka:

"Čo to spraví s nami? No neviem, budeme asi viac nervózni z toho, že nemáme slnko."

K. ZAČKOVÁ:

"Výstavbou piatich sedempodlažných domov sa stiesnenosť zvýšila. Internetová vizualizácia zavádza. Na trávniku by mala stáť rýchlodráha a priestor medzi dvanásťpodlažným domom s takmer 400 bytmi a novými domami bude sotva 16 metrov napriek úradne naplánovanými 18 metrami, čo potvrdila aj stavebná inšpekcia. V studené decembrové ráno sa zišli obyvatelia, aby sa pokúsili stavbu zastaviť."

Július DUPÁK, Slovenská stavebná inšpekcia, inšpektorát Bratislava:

"Urobili sme skutočne merania a ozaj vykázalo, že objekt je 2 metre bližšie k Jasovskej ulici, áno, čo teda predpokladá,..."

K. ZAČKOVÁ:

"Teda k tomu existujúcemu domu."

J. DUPÁK:

"...k tomu existujúcemu domu, čo je tam, áno."

Vladimír DULLA, expert na stavebné práce:

"To je mimoriadne nepríjemné. To znamená, niekto nezodpovedne zameriaval. Mimoriadne nezodpovedne. Ten rozptyl je výrazne viac ako je dovolená maximálna tolerancia. Aj keby robil elektronickým meradlami, 2 percentá, nie viac."

K. ZAČKOVÁ:

"A toto je v podstate 20 percent."

V. DULLA:

"No, hovorím, to je dôkaz o nezodpovednom výkone pri vytyčovaní stavby."

Michal HÁN, člen výboru vlastníkov bytov:

"Ten chodník, ktorý tu je, tak to je jediná deliaca čiara, čo sú možno štyri - päť metrov od našich domov, respektíve od našej terasy. Aj to, že bolo na tom územnom rozhodnutí napísané, že tá stavba je 18 metrov od nás, je šokujúce. Ja bývam tuto hore a keď sa pozerám dole na tú stavbu, tak jednoducho tá stavba je neskutočne blízko našich balkónov."

K. ZAČKOVÁ:

"A vy ste tam navrhovali, aby tam medzi tými domami bolo minimálne 18,3 metra teda, v súčasnosti tam nie je údajne ani 16 metrov."

Milan FTÁČNIK, primátor hlavného mesta Bratislavy:

"Toto už považujem za otázku realizácie stavby, pretože v čase môjho pôsobenia vo funkcii starostu bolo vydané územné rozhodnutie, ale stavebné povolenie bolo vydané až v novom volebnom období, to znamená už za čias pána starostu BAJANA."

Milín KAŇUŠČÁK, Subcentro, s.r.o., KAMI PROFIT, s.r.o.. (telefonát):

"Stavba je presne dodržaná podľa stavebného povolenia a podľa výkresovej dokumentácie."

K. ZAČKOVÁ:

"Ale ako to, že sa líši stavebné konanie od územného rozhodnutia? V územnom rozhodnutí sa hovorí o šírke minimálne 18 metrov."

M. KAŇUŠČÁK:

"Neviem, čo sa hovorí v územnom rozhodnutí, ale v stavebnom povolení sa hovorí o 16 m. Tak mám stavbu povolenú a tak sme ju aj vytýčili a takto ju aj staviame."

K. ZAČKOVÁ:

"Pre stavebníka, zdá sa, ide o akýsi nepodstatný detail, ale ľuďom sa tým podstatne zhoršia svetlo-technické parametre, teda kvalita bývania. Obyvatelia žiadajú starostu BAJANA, aby stavbu zastavil a preveril všetky schválené dokumenty. Sledovali sme ich požiadavku dva týždne, no ako sa ukázalo, ich apel na úrady nestačil."

P. HOLÝ:

"Bolo to veľmi silné pochybenie, či už stavebného úradu alebo stavebníka v tom, že stavba sa posunula o 2 metre smerom k nášmu domu."

O štyri dni neskôr:

K. ZAČKOVÁ:

"Podľa reakcie starostu BAJANA na výzvu obyvateľov tohto domu na Jasovskej ulici stavba už mala byť pozastavená. Ako vidíte, stále sa tu pracuje. -Tam je všetkých päť posunutých o dva metre, prečo sa na tých ďalších troch budovách pracuje?"

M. PLATZNEROVÁ:

"Územné rozhodnutie vydáva mesto, stavebná inšpekcia konštatovala, že nejde o, pardon, že nejde o neodstrániteľnú závadu a na základe toho my sme vypísali stavebné konanie."

Ľubomír FALŤAN, sociológ:

"Toto je, by som povedal, taká určitá neúcta k obyvateľom, lebo ja som si bol pozrieť a videl som, že naozaj je to natesno, že je to porušenie určitej pohody, Tam prinajmenšom mal prísť investor s alternatívami vyvolať debatu."

Občianka:

"Ten, kto vydáva tieto povolenia, ten je za to zodpovedný. A samozrejme starosta."

M. PLATZNEROVÁ:

"Bohužiaľ, stavebník nedodržal jednu z podmienok stavebného konania, konkrétne bod číslo 2."

Miroslav SKOVAJSA, Miestny podnik verejnoprávnych služieb Petržalka:

"Je to v rozpore s jednou podmienkou územného rozhodnutia,..."

K. ZAČKOVÁ:

"No to je dosť dôležitá podmienka."

M. SKOVAJSA:

"...je to dosť dôležitá, ale stavba bola realizovaná v dobrej mysli, dobromyseľne a nie je v rozpore s verejným záujmom. To je najdôležitejšie."

V. DULLA:

"Stavebný úrad je povinný hájiť verejné záujmy. Teda to, čo je v zákonoch, vyhláška, ktoré sú ich vykonávacie, prípadne k čomu sme sa zaviazali medzinárodnými dohodami."

K. ZAČKOVÁ:

"Obyvatelia si pomáhajú, ako môžu, zavolajú políciu, domáhajú sa vysvetlenia od stavebníka, hľadajú majstra."

Občania:

"Ktorý to je ten majster? Pán majster, haló, haló!!! Pán majster, pán majster! (piskot)."

Eliška PÄTOPRSTÁ, poslankyňa Miestneho zastupiteľstva Bratislava Petržalka:

"Keď bude táto stavba dokončená, tak to bude taký precedens, že ľudia si nebudú istí, nebudú istí, kedy pred ich domom bez ich súhlasu postavia takúto, môj názor, je to obyčajný paškvil, toto nie je žiadna architektúra, toto nie je stavba, toto je jeden paškvil architektonicky aj urbanisticky. Títo ľudia, im sa zníži majetok."

Občianka:

"Z tejto veľkej mi praskajú steny, lebo tu zakotvovali steny, takže tam mám takéto obrovské fúgy a proste žijeme tam, kde žijeme, žiaľbohu nemáme milióny na to, aby sme sa vysťahovali, a vlastne nie kvôli tomu som tu, ale proste táto, to proti tomu nič nespravíme, hej, ale ide o túto stavbu, že je prilepená tesne, ja som tak rozčúlená!"

Občan:

"Pre nás je to strata na hodnote bytov, bude podstatná hlavne, keď v zime nepríde ani žiadne slnko do bytu, tak na kúrení to pocítime, takže o nás bez nás, no, tak to asi bude."

Občianka:

"Načo sme sa sem sťahovali, načo sme si prerábali byt? Ani sme o tom nevedeli, len tak z niekadiaľ sme sa dozvedeli, z nejakého článku, že há, a za mesiac sa nám začali tu stavať domy."

K. ZAČKOVÁ:

"Na prvý pohľad frflanie občanov vyzerá ako všade, kde sa stavia či prehusťuje verejný priestor. No razantné požiadavky týchto obyvateľov majú svoju logiku, veď na tomto území má byť rýchlodráha či električka. Prečo zrazu v tesnej blízkosti ich domu majú byť ďalšie?!"

M. FTÁČNIK:

"No ja si na to veľmi dobre pamätám, keď sme diskutovali o tom, či vôbec tá stavba tam má byť umiestnená, pretože je to stabilizované územie, je tam plánovaná električková dráha a vlastne medzi električkou a existujúcim bytovým domom umiestniť ďalšie objekty sa nám zdalo trochu náročné. Celý ten zámer od začiatku bol istým spôsobom problematický a až po dlhej diskusii sme rozhodli o tom, že je možné ho umiestniť aj vzhľadom na záväzné stanovisko, ktoré prišlo od mesta."

K. ZAČKOVÁ:

"Za presadzovaním mnohých stavieb sú majitelia pozemkov, ktorí ich kúpia za neznámych okolností, ale ktoré chcú maximálne využiť. V čase rozostavania stavby bol majiteľom pozemkov Miroslav SKOVAJSA, ktorý sa k nim dostal v súlade so zákonom, ako inak. Ale ako bývalý kontrolór petržalskej samosprávy a súčasný riaditeľ mestského podniku verejnoprospešných služieb mal predsa len viac informácií ako bežný smrteľník."

M. SKOVAJSA:

"Nevidím tam absolútne žiadny konflikt záujmov, nie som osoba verejne činná, nie som v postavení zo zákona, žeby som bol povinný skladať účty verejnosti."

Občan:

"Pozemky pod týmito budovami patrili firme Aquaterm. Firma Aquaterm, jej konateľom je Miroslav SKOVAJSA."

(Smiech.)

K. ZAČKOVÁ:

"A môžete odpovedať od koho ste odkúpili tie pozemky?"

M. SKOVAJSA:

"Od obchodnej spoločnosti. Prečo by to, to neni predmetom, čo je to predmetom, prečo to chcete vedieť?"

K. ZAČKOVÁ:

"No chceme to vedieť kvôli tomu, že pôvodne tam mala ísť rýchlodráha, či sa to dotýka aj tých pozemkov."

M. SKOVAJSA:

"Nie, nedotýka sa to tých pozemkov. A nie je to kupované ani od Metra akciovej spoločnosti, ani od hlavného mesta, ani od mestskej časti Petržalka."

Občan:

"...ktoré boli k tejto stavbe, išli na firmu Dobrý domov."

K. ZAČKOVÁ:

"Prečo sa obyvatelia domu na Jasovskej dozvedajú všetky podrobnosti až teraz? Záväzné stanovisko magistrátu hovorí iba o štyroch podlažiach nových domov. Územné rozhodnutie trvá na 18-metrovom rozostupe stavieb, ale stavebník prezentuje akési iné doklady. Ide o úradníckeho škriatka, alebo o zmanipulované doklady?"

Žofia HARGAŠOVÁ, členka výboru obyvateľov bytov:

"Pretože záväzná časť územného plánu hlavného mesta hovorí, že tu má byť priemerná podlažnosť 4. A pritom, povoľoval to teda pán FTÁČNIK, ktorý tu povolil 6 podlaží."

M. FTÁČNIK:

"Zrejme k tej diskusii nejakej prišlo na úrovni stavebného úradu, ale k tomu by som potreboval podklady, aby som sa k tomu mohol vyjadriť, či tá výška je v poriadku a či najmä svetlo k susednému objektu je tým pádom dodržané."

K. ZAČKOVÁ:

"Mohli by sme vidieť projekt?"

M. PLATZNEROVÁ:

"Bohužiaľ, keďže nie ste účastníkmi konania, tak nemôžete nahliadať do spisu."

K. ZAČKOVÁ:

"Prečo účastníci konania nie sú tí vlastníci domu? Čo je susedný dom je vždycky zo zákona, dáva teda možnosť, aby boli účastníci konania."

M. PLATZNEROVÁ:

"Na túto otázku vám bohužiaľ už neviem zodpovedať, nakoľko v tom čase, keď začalo stavebné konanie, pán starosta ešte nebol starostom."

K. ZAČKOVÁ:

"K informáciám sa ťažko dostávali aj obyvatelia domu. Od začiatku neboli totiž účastníkmi konania, hoci ide o susedný dom inkriminovanej stavby, ktorá sa ich bezprostredne dotýka."

M. FTÁČNIK:

"Toto mi príde ako veľmi zvláštne, pretože ako tie subjekty, ktoré sú účastníkmi konania, je uvádzaný stavebník, hlavné mesto, to znamená tí dotknutí,..."

K. ZAČKOVÁ:

"A susedný dom nie."

M. FTÁČNIK:

"...a susedný dom nie, čo ja považujem za lapsus, ale je to lapsus, ktorého sa dopustil stavebný úrad, to znamená kolegyňa, ktorá to pripravovala, by sa mala vyjadriť, akým spôsobom boli do celého konania zahrnutí obyvatelia bytového domu na Jasovského ulici."

V. DULLA:

"Sú verejné funkcie."

K. ZAČKOVÁ:

"Je verejným záujmom rešpektovať napríklad tých vlastníkov bytov?"

V. DULLA:

"Áno, to je, lebo to zákon prikazuje. Práva existujúcich vlastníkov, tí, ktorí už stavbu vlastnia v danom území, zákon ochraňuje. A ochraňuje aj právo nadobudnúť budúci majetok v súlade s článkom 20 ústavou."

K. ZAČKOVÁ:

"To jest?"

V. DULLA:

"Bez toho, aby to bolo na úkor výkonu vlastníckeho práva ostatných. Článok 20 zaväzuje všetkých. Tam je verejný záujem najviac vyjadrený. Právo vlastniť, ale nie v rozpore s predpismi. Nie na úkor iných."

K. ZAČKOVÁ:

"Kto v súčasnosti objektívne zhodnotí projekt stavby, priebeh územného a stavebného konania? Kto určí mieru prípadnej svojvôle stavebného úradu, teda Mestskej časti Bratislava Petržalka, kde je starostom Vladimír BAJAN, kde spracovateľom projektu bol jeho brat Marián BAJAN. Hľadali sme firmy zaangažované do stavby. Ale márne."

Občan:

"V obchodnom registri firmy Dobrý domov. Spoločníkmi v tejto firme boli Miroslav SKOVAJSA, Marián BAJAN a Vladimír BAJAN."

K. ZAČKOVÁ:

"Napríklad na Krajinskej ulici mal sídliť BAJO Projekt, na Ambrózeho tiež. Pri Starom letisku 17 mala sídliť firma, ktorej bol spolumajiteľom aj starosta Vladimír BAJAN. -Spracovateľom projektu je brat pána starostu, ako je pochopiteľné, že ľudia sa obávajú, či sa celý projekt bude posudzovať objektívne, či nie?"

M. PLATZNEROVÁ:

"Samozrejme, že sa bude posudzovať objektívne, tak ako ktorýkoľvek iný objekt, pretože tam si predkladá žiadosť priamo investor, čiže stavebník."

V. DULLA:

"Zabudli sme zakázať to, aby si starosta sám sebe mohol povoliť stavbu. Ani na to sa nemyslelo, lebo sa nepredpokladalo, že niekto bude natoľko zvrhlým aby zneužil svoje postavenie."

Rokovanie miestneho zastupiteľstva 10.12.2013:

K. ZAČKOVÁ:

"Čierneho Petra má v rukách starosta Vladimír BAJAN. Ľudia sa obrátili aj na miestne zastupiteľstvo, na ktorom aj Reportérom starosta potvrdil rozhovor, ale nestalo sa tak. Pripomína to situáciu, keď mestská časť písomne odmietla občanom poskytnúť relevantné informácie."

Občianka:

"Chceme vystúpiť v bode rôznom ako zástupcovia Jasovskej 2 a 12 proti výstavbe Domina."

K. ZAČKOVÁ:

"Aj pri tejto stavbe hrozí, že zmenou stavby pred dokončením sa všetko schváli. Je takáto situácia pre poslancov národnej rady normálna?"

Róbert MADEJ, predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR:

"Na Slovensku už dlho čakáme na nový stavebný zákon. Takáto zmena stavby by nemala byť zneužitá v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore s oprávnenými záujmami osôb, ktorých sa tá výstavba môže týkať."

K. ZAČKOVÁ:

"Na zákon si ešte počkáme. Kto však teraz pomôže bezmocným obyvateľom? Obrátili sa na políciu, na okresnú prokuratúru, zvažujú trestné oznámenie či podanie na ústavný súd."

M. HÁN:

"Poslali sme to na prokuratúru, na okresný stavebný úrad, píšeme pánovi starostovi, zatiaľ sa v podstate tomuto nikto nevenuje. Tá stavba stále beží. Preto sme sa tu stretli a chceme vyzvať stavebníka, aby tú stavbu zastavil. Stavebník sa zatiaľ tvári, že o ničom nevie."

K. ZAČKOVÁ:

"A na dôvažok stavbu má posudzovať Miroslava FRANCOVÁ, poverená riadením oddelenia územného rozvoja a stavebného poriadku. Mimochodom spoluautorka samotného projektu. Naozaj to urobí objektívne?

(klopanie na dvere kancelárie M. FRANCOVEJ.) - Bude vlastne posudzovať pani FRANCOVÁ svoj vlastný projekt de facto, lebo je spoluautor toho projektu."

M. PLATZNEROVÁ:

"Nevidím dôvod v podstate, keďže v tom čase, keď začalo stavebné konanie a riešil sa konkrétne tento objekt, pani FRANCOVÁ nebola poverená vedením úradu."

V. DULLA:

"Podľa mňa je to konflikt záujmov, lebo sám hodnotiť svoju prácu objektívne, no?!"

K. ZAČKOVÁ:

"Pani FRANCOVÁ mala zákaz hovoriť. Obyvatelia Petržalky nedôverujú starostovi BAJANOVI a tak sa obrátili aj na magistrát."

M. FTÁČNIK:

"Či nedošlo k pochybeniu a ak došlo k pochybeniu, tak oni svojimi silami, právnymi prostriedkami, ktoré máme v našom systéme, to znamená cez stavebný zákon, cez prokuratúru, cez súdy, ale aj mesto, môžu byť nápomocní tomu, aby sa tie veci vyjasnili a jednoducho urobilo sa v tej, urobil sa v tej stavbe poriadok."

K. ZAČKOVÁ:

"Vladimír BAJAN, ktorý už dovolil investorovi zvýšiť stavbu na sedem podlaží, neprijal občanov ani pred dvomi dňami. Je tu ešte nejaká šanca? Je tu šanca s motívom, s akým obyvatelia v Bratislave protestovali za slušnosť a zákonnosť v tejto krajine?"

Občianka:

"Takže vlastne čo? Takže vlastne nič. Dneska kto má peniaze, tak má moc. Takže vlastne my chudáci odkázaní musíme toto pretrpieť."

Príspevok odvysielala STV1 19.12.2013 v hlavných správach.

Jana KOŠÍKOVÁ, moderátorka:

"O štátne lesy na území Bratislavy sa chce starať mesto. Bratislava tak reaguje na minulotýždňový výrub v lese na Kolibe. Za obeť mu padlo asi 300 stromov lesoparku. Výrub označil za nelegálny aj minister vnútra Robert KALIŇÁK. Majitelia pozemku podľa neho predložili falošné povolenia. Prípad vyšetruje polícia aj prokuratúra."

Zuzana HANZELOVÁ, redaktorka:

"Les na Kolibe vyrúbali nelegálne počas minulého víkendu. Nepomohli ani protesty obyvateľov či starostu. Keď zistili, že v lese sa pília stromy, zavolali políciu, no majitelia pozemku stovky stromov aj tak vyrúbali."

Martin VLAČIKY, OZ Za lepšiu Kolibu (nakrútené 16.12.2013):

"V sobotu ráno, keď som sem prišiel ja, tu naďalej stromy padali, tak ja som potom volal políciu a podával som trestné oznámenie, ale v podstate nepodarilo sa to nijakým spôsobom zabrániť tomu, aby teda tu vznikla táto spúšť, ktorú tu teraz vidíte. V podstate celý ten pozemok je odlesnený."

Rudolf KUSÝ, starosta MČ Nové Mesto (nakrútené 16.12.2013):

"My sme mu prikázali, aby zastavil ten výrub a zavolali sme tak Inšpekciu životného prostredia, ako aj okresný úrad a políciu. Ale výzvu neuposlúchol, pokračoval ďalej."

Z. HANZELOVÁ:

"Prečo polícia nezasiahla, keď aj starosta mestskej časti na mieste potvrdil, že povolenie na výrub v lukratívnej časti Bratislavy nedal, sme sa pýtali ministra vnútra. Ten tvrdí, že policajti nemali ako vedieť, že povolenia, ktoré predložili majitelia, sú falošné."

Robert KALIŇÁK (Smer-SD), minister vnútra SR:

"Prezentovali sa rozhodnutiami, ktoré sa ukazujú ako falošné, čo je otázka, či to mohli proste spoznať. Sám by som to rozhodnutie nerozoznal."

Ján BUDAJ, námestník primátora Bratislavy:

"Slovenská polícia tu v Bratislavskom kraji bola osobitne preškolená na boj s environmentálnou kriminalitou. Dokonca Slovenská republika na to školenie prispela vyše 100-tisíc eurami a tí, ktorí boli preškoľovaní, majú centrum neďaleko od toho činu priamo na Kolibe. O to je zvláštnejšie, že by policajti nezasiahli."

Z. HANZELOVÁ:

"Minister vnútra sa dnes nevyjadroval. Na túto tému však hovoril už predvčerom."

R. KALIŇÁK:

"Jediné, čo môžem sľúbiť, že to veľmi rýchlo prešetríme, čo je tam za problém, pretože to čo som hovoril zhruba platí a to uvedenie do omylu aj vrátane policajtov mohlo byť z pohľadu týchto rozhodnutí ako vyzerajú dosť efektívne."

Z. HANZELOVÁ:

"Prípad vyšetruje polícia. Mestská časť Nové Mesto však žiada, aby zabránila prípadnému odstráneniu odrezaných stromov a pňov. Nechce totiž, aby zmizli dôkazy o tom, koľko a akých stromov majitelia vyrúbali. Zuzana HANZELOVÁ, RTVS."

Záznam relácie Rádiožurnál, v ktorom príspevok zaznel ako posledný z ôsmich, nájdete na adrese archívu RTVS.

J. BARBORÁK, moderátor:

"Vedenie hlavného mesta chce spravovať lesy, ktoré ležia na území Bratislavy. Ak by ich vláda previedla na mesto, Bratislavské zastupiteľstvo by podľa ochranárov získalo väčšiu kontrolu. I tak by sa mohlo predchádzať kauzám, ako bol výrub stromov na Kolibe. Hoci sa podobný prípad stal aj na Záhorí, ministerstvo pôdohospodárstva zatiaľ takúto zmenu neplánuje."

M. BARÁNEK, redaktor:

"Podobným prípadom, ako je kauza nelegálneho výrubu stromov na bratislavskej Kolibe, by sa mohlo predchádzať, ak by štátne lesy na území hlavného mesta vlastnilo a spravovalo samo mesto. Podľa námestníka primátora Jána BUDAJA bolo totiž evidentné, že drevorubači začiatkom decembra spílili stromy na Kolibe v rozpore so zákonom."

J. BUDAJ:

"Je trochu neskoro, ak minister vnútra, minister životného prostredia, aj minister pôdohospodárstva nad týmto zničeným lesom teraz hovoria, že to bolo všetko nelegálne."

M. BARÁNEK:

"Minister vnútra Robert KALIŇÁK, ktorý v utorok potvrdil, že išlo o nelegálny výrub, však argumentoval."

R. KALIŇÁK:

"Prezentovali sa rozhodnutiami, ktoré sa ukazujú ako falošné, čo je otázka, či to mohli poznať, to rozhodnutie vyzerá absolútne tak, ako vyzerať má."

M. BARÁNEK:

"Jaromír ŠÍBL z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia tvrdí, že ak by lesy okolo Bratislavy boli mestské, zabezpečila by sa ich väčšia kontrola."

J. ŠÍBL:

"Všetko by muselo prejsť cez mestské zastupiteľstvo."

M. BARÁNEK:

"Ministerstvo pôdohospodárstva sa zatiaľ nevie k návrhu mesta vyjadriť. Isté však je, že prípad bratislavskej Koliby nie je na západnom Slovensku jediný. Podobný prípad sa stal aj pri Stupave. Aktivista Štefan HAVLÍK."

Š. HAVLÍK:

"Developer nadobudol v Šajdíkových Humenciach okolo 220-tisíc metrov štvrcových lesa, a potom si za čudesných okolností vybavil výmenu tohto lesa za les v Stupave."

M. BARÁNEK:

"Člen stavebnej komisie v Stupave je pritom aj jedným z majiteľov vyrúbaných pozemkov na Kolibe. Druhý vlastník má podľa aktivistu HAVLÍKA niekoľko stavebných aktivít na Záhorí. Polícia preto prešetruje oba prípady a hovorí o organizovanej skupine. Matej BARÁNEK, RTVS."

Pokiaľ je to možné, prečítajte si nasledovný článok v pôvodnom kontexte na stránke vas.cas.sk.

Výstavba v oblasti vyrúbaného lesa na Kolibe si vyžaduje zmenu územného plánu aj vydanie stavebného povolenia.

S tým nesúhlasia mesto ani mestská časť. Na Kolibe na začiatku decembra vyrúbali približne 400 stromov v hodnote asi 150-tisíc eur. Po výrube stromov sa mnohí obávajú, že sa na mieste začne s výstavbou. Ak by k tomu došlo, išlo by o čierne stavby, pretože potrebné povolenia nik nevydal.

Autor: Jaroslav Taldík

„Vyžadovalo by si to zmenu územného plánu. Ide o niekoľkoročný proces,“ tvrdí Ján Budaj, námestník primátora Bratislavy. Predchádzaniu podobných prípadov by podľa neho pomohlo to, keby sa o lesy v metropole staralo mesto. S domami na mieste výrubu nesúhlasí ani Nové Mesto. „V máji sme dostali od vlastníkov pozemkov žiadosť o územnoplánovaciu informáciu, čo sa tam môže stavať. Naša odpoveď bola jednoznačná – nič sa tu stavať nesmie, je to les,“ uviedol Marek Tettinger, hovorca Nového Mesta.

Ako to len mohli dopustiť?! Bratislava prišla o rozsiahly kus lesa!

Za rozsiahly výrub lesa z októbra a decembra hrozí vinníkom aj väzenie.

S výrubom nepočítali

Pozemky na Kolibe s výmerou 3,79 ha zamenil štátny podnik Lesy SR zmluvou podpísanou v júni 2010 bývalým generálnym riaditeľom Alojzom Riškom za pozemky v katastrálnom území Handlová s výmerou 4,34 ha. Podľa hovorcu Lesov SR Vlastimila Rezeka bola zámena vtedy pre štát zisková. Dodal, že v čase zámeny nepredpokladali zmeny určenia zamieňaných pozemkov a nepočítalo sa s predčasným výrubom lesa.Na mieste zostala takáto spúšť.

Príspevok odvysielala metropolitná televízia hlavného mesta 19.decembra 2013 v Správach.

Rasťo ILIEV, moderátor:

O štátne lesy, ktoré sa nachádzajú na území Bratislavy, sa chce starať mesto. Aj takto Bratislava reaguje na nedávny rozsiahly výrub stromov na Kolibe. Ochranári vyhlasujú, že kauza je dôsledkom súčasného stavu systému, viacerých systémových chýb v starostlivosti o lesy a ochranu prírody, ako aj nie celkom dokonalej legislatívy."

Redaktorka:

"začiatkom decembra sa na Kolibe vyrúbalo odhadom 300 - 400 stromov. Predbežne ide o škodu vo výške 150 000 eur."

Ján BUDAJ, námestník primátora Bratislavy:

"V tomto prípade boli na mieste aj policajti, aj orgány inšpekcie, ale prizerali sa práci pilčíkov, ktorí zničili les. No, je trochu neskoro, ak minister vnútra, minister životného prostredia, aj minister pôdohospodárstva nad týmto zničeným lesom teraz hovoria, že to bolo všetko nelegálne."

Redaktorka:

"Lesné pozemky nad Bratislavou sa dostali do súkromných rúk v roku 2010. Získali ich výmenou za pozemky pri Handlovej so štátnym podnikom Lesy Slovenskej republiky."

Jaromír ŠÍBL, podpredseda občianskeho združenia BROZ:

"Myslíme si, že je to dôsledkom súčasného stavu systému, je to dôsledkom viacerých systémových chýb v systéme starostlivosti o lesy aj v systéme ochrany prírody a tak isto je to dôsledkom nie celkom dokonalej legislatívy."

Redaktorka:

"Na rozsiahle plochy štátnych lesov nemá podľa Jaromíra ŠÍBLA mesto prakticky žiadny vplyv. Ochranári to chcú zmeniť. Navrhujú, aby značná časť lesov na území Bratislavy vo vlastníctve štátu a v správe Lesov Slovenskej republiky prešla do vlastníctva mesta."

J. ŠÍBL:

"V prípade, že by toto boli mestské lesy, prípadný výrub takéhoto rozsahu, prípadné vyňatie z kategórie lesa, alebo prípadná zámena, všetko by muselo prejsť cez mestské zastupiteľstvo."

J. BUDAJ:

"V prípade, že vláda ani na túto výzvu nebude nijak reagovať, tak pokúsime sa presvedčiť Bratislavčanov, aby jej poslali odkaz, že si to naozaj prajú."

Redaktorka:

"Rozsiahly výrub lesa na Kolibe už okrem polície preveruje aj krajská prokuratúra a ministerstvo vnútra. Výrub za nelegálny označil aj minister vnútra Robert KALIŇÁK. Minister potvrdil, že vinníkom za to môže hroziť aj väzenie."

Príspevok zaznel ako prvý v poradí v Žurnáli rádia Regina.

Marek PIVOLUSKA, moderátor:

"Bratislava predá pozemky na Mlynských Nivách investorovi, ktorý na nich postaví multifunkčný projekt. Jeho súčasťou bude nová autobusová stanica Mlynské Nivy. Mesto za predané pozemky získa 2,5 milióna eur. Bude musieť vyriešiť tri majetkové problémy. Vlastníctvo bytu, ktorého sa domáha jeden z vlastníkov, vysporiadanie garáží vo vlastníctve tretích osôb a vysťahovanie mestského pohrebníctva."

Branislav HELDES, redaktor:

"Spoločnosť Twin City zaplatí hlavnému mestu v najbližších týždňoch 1,5 milióna eur. Necelá tretina z tejto čiastky pôjde na vyriešenie spomínaných majetkových problémov. Zvyšný milión z prvej splátky by zostal už na účte Bratislavy. Mesto by tak s ním mohlo nakladať. S tým ale nesúhlasila poslankyňa Jarmila TVRDÁ. Ak by totiž mesto lokalitu Mlynských Nív nevysporiadalo, investor by mohol žiadať peniaze späť. Primátor Milan FTÁČNIK ale nerozumie, prečo chce Jarmila TVRDÁ blokovať celú sumu za pozemky, keď na majetkové vysporiadanie lokality stačí necelá pätina z tejto sumy."

Milan FTÁČNIK:

"Pani poslankyňa, vy sa snažíte zabrániť mestu získať peniaze do rozpočtu."

Jarmila TVRDÁ:

"Obávam sa, aby sme tento milión znova nemuseli ho reštrukturalizovať a zaplatíme oveľa viacej ako milión. Veľmi dobre tomu rozumiete."

B. HELDES:

"Problémom teda môže byť majetkové vysporiadanie bytu, o ktorý bojuje tamojší obyvateľ, niekoľko garáží vo vlastníctve tretích osôb a tak isto musí magistrát vysťahovať pohrebníctvo Marianum. Bratislavskí poslanci schválili priamy predaj mestských pozemkov investorovi. Ten ich zrekonštruuje, vybuduje nové cesty a tretinu plochy vráti mestu. Viceprimátor Ján BUDAJ povedal, že mu chýbajú záruky. Nechce, aby sa zopakoval prípad hlavnej železničnej stanice."

Ján BUDAJ:

"Aby sme nezopakovali scenár, na ktorý nadáva celá Bratislava. Aby sme odovzdali pozemky niekomu, kto mal naplniť verejný záujem, on tie pozemky dostal výhodne, nesúťažil, ale on na ten verejný záujem nemá možnosti, aby svoj investičný zámer realizoval."

B. HELDES:

"Riaditeľ magistrátu Rastislav GAJARSKÝ povedal, že pôjde o cesty 1. a 2. triedy a do vlastníctva mesta sa dostanú zo zákona. Spochybňovanie investora autobusovej stanice nie je na mieste. Myslí si poslanec Oliver KRÍŽ. V tomto prípade môže za súčasný stav aj mesto."

Oliver KRÍŽ:

"Oni by to už aj dávno realizovali, len čakajú práve na súhlas hlavného mesta a tento posledný pozemok. My sme práve tá brzda."

B. HELDES:

"Investor navyše musel roky čakať aj na zmeny územného plánu. Otázka kedy bude stáť autobusová stanica, je predčasná. Za investora hovorí Adrián RÁC."

Adrián RÁC:

"Keď mi niekto bude garantovať, že v nejakom termíne bude stavebné povolenie, možme sa baviť o tom, kedy bude stáť stanica."

B. HELDES:

"Po výstavbe stanice bude na Mlynských Nivách veľkorysý bulvár so zelenými plochami a priestorom pre chodcov aj cyklistov. Kedy sa tak stane, je neznáme. V ideálnom prípade najskôr v roku 2017. Branislav HELDES, RTVS."

Pokiaľ je to možné, prečítajte si nasledovný článok v pôvodnom kontexte na stránke pravda.sk.

Začiatkom decembra sa na Kolibe vyrúbalo odhadom 300 až 400 stromov, predbežne ide o škodu vo výške 150.000 eur. „Tým, že tieto pozemky boli vo vlastníctve štátu, zámena sa udiala bez kontroly verejnosti a bez možnosti volených zástupcov ľudí túto zámenu ovplyvniť, či sa o nej vôbec dozvedieť. V takýchto prípadoch ťaháme za kratší koniec,“ podotkol Šíbl. Na rozsiahle plochy štátnych lesov nemá podľa neho mesto prakticky žiadny vplyv. „Nevyjadruje sa ani k lesným hospodárskym plánom, k intenzite ťažby, je úplne mimo hry.“

Námestník primátora Ján Budaj preto, aj vzhľadom na posledné udalosti na Kolibe, opäť zopakoval svoju výzvu štátu, aby lesy prešli do správy mesta a mestskej organizácie. Ak by sa tak stalo, systém by podľa Šíbla oveľa účinnejšie chránil lesy pred podobnými udalosťami a kontrola by bola väčšia.

„Pri tvorbe lesného hospodárskeho plánu má rozhodujúce slovo mesto a občania majú možnosť svoje pripomienky presadzovať v oveľa väčšom rozsahu,“ podotkol ochranca s tým, že plánovaná zámena by určite vyvolala búrlivú reakciu občanov. Vyňatie z kategórie lesa či rozsiahly výrub by tiež podľa neho musel prejsť cez mestské zastupiteľstvo. „Napriek istým nedostatkom, ktoré tam ako občania vidíme, je to dostatočne transparentné na to, aby sa o nejakom rozsiahlom výrube verejnosť včas dozvedela a mohla vyjadriť.“

Výrub stromov na Kolibe.

Autor: SITA, Jozef Jakubčo

Výrub stromov na Kolibe pred dvoma dňami za nelegálny označil aj minister vnútra Robert Kaliňák (Smer). „Neexistovalo žiadne povolenie,“ zdôvodnil. V celej kauze išlo podľa neho o dve porušenia zákona, to druhé sa týkalo vyňatia pozemku z lesného fondu. V marci sa totiž z parcely vedenej ako lesná plocha stala ostatná plocha, k čomu podľa Kaliňáka existujú tri rozhodnutia. „Prvé možno kvalifikovať ako nezákonné, lebo bolo vydané neoprávnenými osobami, toto je predmetom skúmania, zistíme, ako k tomu došlo. Druhé a tretie sú falošné,“ vysvetlil v utorok Kaliňák s tým, že spisové čísla rozhodnutí sú evidované v archívoch ako účtovný doklad.

Lesné pozemky nad Bratislavou sa dostali do súkromných rúk v roku 2010, získali ich výmenou za pozemky pri Handlovej so štátnym podnikom Lesy SR. Akú úlohu zohrali v kauze súčasní majitelia pozemkov, preukáže podľa Kaliňáka vyšetrovanie.

tasr

Pokiaľ je to možné, prečítajte si nasledovný článok v pôvodnom kontexte na stránke sme.sk.

BRATISLAVA. Štát lesy v Malých Karpatoch nepotrebuje. Aspoň to tak vyzerá podľa toho, že sa viacerých vzdal.

Po prípade výmeny pozemkov na bratislavskej Kolibe, na ktorých noví majitelia vyrúbali stovky stromov, sa ukazuje ďalšia štátna výmena.

Občianske združenie Stupava nahlas upozornilo na výmenu lesov v Stupave pri Bratislave.

Aj keď prípady nie sú rovnaké, Stupavu a Kolibu spája meno Mário Karlovský. Je novým majiteľom pozemku na Kolibe a v Stupave bol donedávna členom mestskej stavebnej komisie.

Policajti mali zakročiť

Proti výrubu stromov na Kolibe sa vo štvrtok postavila skupina ochranárov a aktivistov, podporil ich aj bratislavský viceprimátor Ján Budaj (DÚ, Zmena zdola).

Výrub podľa neho mali zastaviť policajti aj Inšpekcia životného prostredia. Zástupca Nového Mesta im totiž na mieste povedal, že radnica rúbanie neodsúhlasila.

„Polícia v Bratislavskom kraji bola špeciálne preškolená na boj s environmentálnou kriminalitou. Tí, ktorí boli preškoľovaní, majú centrum priamo na Kolibe,“ povedal Budaj. Obáva sa, že noví majitelia budú chcieť zmeniť územný plán a na Kolibe stavať.

Jeden z vyrúbaných pozemkov na Kolibe vlastní trojica Róbert Šteffek, Vladimír Čarnecký a Mário Karlovský. Druhý patrí iba Karlovskému. Majiteľov sa médiám už vyše týždňa nedarí nájsť.

Aktivisti zo združenia Stupava nahlas práve tu vidia súvislosť. Karlovský totiž žije v Stupave a donedávna bol členom stavebnej komisie pri zastupiteľstve v Stupave.

Upozorňujú tiež, že aj v Stupave je veľký pozemok vymenený so štátnymi lesmi. Súkromný majiteľ získal veľkú plochu nad mestom výmenou za parcely v Šajdíkových Humenciach pri Senici.

Prečítajte si tiež:

Človek Smeru priznal zrušenie lesa na Kolibe

Odstúpil

Stupavský poslanec a predseda stavebnej komisie Roman Gašparek (Smer) povedal, že po vypuknutí kauzy výrubu na Kolibe Karlovský zložil funkciu. V komisii sú zväčša poslanci, Karlovský nie je poslanec.

„Je stavbár a je aj odborníkom po stránke stavebného práva,“ odôvodnil Gašparek jeho výber. Tvrdí, že ho nepoznal a odporučili mu ho viacerí známi.

„Vedel, ako rozmýšľajú developeri, ako sa dá dosiahnuť to, aby to bolo výhodné pre mesto,“ hovorí Gašparek.

Výmena v Stupave

V prípade pozemkov v Stupave ide o zelenú plochu na okraji mesta, kde rastú borovice. Na pozemkoch, ktoré v minulosti patrili štátu, je mestský nevyužívaný amfiteáter. Aktivisti zo združenia Stupava nahlas hovoria, že tam sú už majitelia ďalej ako na Kolibe. Mesto rozhoduje o zmene územného plánu.

Majiteľom stupavských pozemkov je Ferdinand Hamšík. Priznáva, že s Karlovským sa pozná, ale neudržuje s ním žiadne vzťahy.

Tvrdí, že jeho prípad je iný ako Koliba. „K výmene došlo z iniciatívy štátnej spoločnosti Lesy SR, keďže pre ne boli tieto pozemky hospodársky lepšie využiteľné,“ povedal.

Na začiatku bol podľa neho záujem štátu o pozemky v Šajdíkových Humenciach. Majiteľ nepovedal, či chce na pozemku stavať. Jeho časť však už oplotili a rúbu tam náletové dreviny.

Oplotenie majiteľ vysvetľuje tým, že tam našli nevybuchnutú muníciu.

Na zámene pozemkov sa dohodli v roku 2008, keď štátny podnik viedol nominant HZDS Jozef Minďáš.

V Stupave ohradil nový majiteľ časť pozemku plotom, pretože sa v blízkosti nachádza strelnica a môže tam byť nevybuchnutá munícia. Aktivisti poukazovali na to, že zamedzil mestu prístup k mestskému majetku.

FOTO: SME - JANA ČEVELOVÁ

Andrea  Púčiková

Pokiaľ je to možné, prečítajte si nasledovný článok v pôvodnom kontexte na stránke topky.sk.

„Prípadný výrub, vyňatie z kategórie lesa či zámena by museli prejsť cez mestské zastupiteľstvo a verejnosť by sa dostala včas k týmto zámerom a mohla sa k nim vyjadriť,“ uviedol Šíbl dnes na tlačovej besede k výrubu na Kolibe.

Stromy na bratislavskej Kolibe vyrúbali začiatkom decembra. Podľa starostu Nového Mesta Rudolfa Kusého je tento výrub protiprávny a nebolo k nemu vydané žiadne povolenie. Na mieste výrubu boli v tom čase aj pracovníci novomestského úradu a vyzvali pilčíkov, aby výrub okamžite zastavili. S pilčíkmi však podľa hovorcu Nového Mesta Mareka Tettingera boli aj právnici súčasného vlastníka pozemku, ktorí argumentovali rozhodnutím Obvodného lesného úradu o odlesnení pozemku. Nové Mesto však toto nepovažuje za rozhodnutie dostatočné na výrub lesa. Podľa Tettingera je pri vyňatí pôdy z lesného fondu potrebné kladné rozhodnutie obce, ktoré však mestská časť nevydala.

Žiadne povolenia, ktoré by umožnili výrub na Kolibe, podľa námestníka primátora Jána Budaja nedal ani bratislavský magistrát. Zaráža ho preto, prečo polícia nezastavila ničenie lesa, keď tam bol zástupca miestnej samosprávy, ktorý tvrdil, že povolenie nevydal. „Policajti mali zastaviť konanie, aj keď mali pochybnosti a preskúmať zákonnosť tohto konania,“ uviedol Budaj na dnešnej tlačovej konferencii.

O tom, že bol výrub na Kolibe zrejme nelegálny a vyňatie pozemkov z lesného fondu kryté nezákonnými a sfalšovanými dokumentmi už hovoril aj minister vnútra Robert Kaliňák. Podľa šéfa rezortu vnútra neexistovalo na výrub žiadne povolenie. Jedno z troch rozhodnutí k vyňatiu pozemkov z lesného fondu bolo podľa Kaliňáka vydané neoprávnenými osobami a zvyšné dve falošné. Podľa šéfa rezortu vnútra to vyzerá na organizovaný postup, vinníka však zatiaľ nepoznajú. Výrub na Kolibe už rieši polícia aj prokuratúra. Ministerstvo pôdohospodárstva obnovilo v tejto kauze správne konanie, ktorého cieľom je dosiahnuť rozhodnutie o zrušení prevodu troch pozemkov a ich prinavrátenie na lesné pozemky. Podľa ministra životného prostredia Petra Žigu na Kolibe vyrúbali približne 300 až 400 stromov a minister hovoril o približnej škode 150 000 eur. Štátna ochrana prírody SR škodu zatiaľ presne nevyčíslila.

Pozemky na Kolibe vo výmere 3,79 hektára zamenil štátny podnik Lesy SR zmluvou podpísanou 24. júna 2010 bývalým generálnym riaditeľom Alojzom Riškom za pozemky v katastrálnom území Handlová o výmere 4,34 hektára. Podľa hovorcu štátneho podniku Lesy SR Vlastimila Rezeka bola zámena vtedy pre štát zisková. Ako dodal, v čase zámeny nepredpokladali zmeny určenia zamieňaných pozemkov a nepočítalo sa s predčasným výrubom lesa.

Pokiaľ je to možné, prečítajte si nasledovný článok v pôvodnom kontexte na stránke teraz.sk.

"Elena vystihla nielen podobu, ale hlavne dušu a ducha Joža Kronera. Som veľmi vďačná a šťastná, skutočne, ako keby otec bol v tej buste nejakým spôsobom prítomný," uviedla Zuzana Kronerová. Okrem pocty významnému slovenskému hercovi má táto iniciatíva vzbudiť pozornosť a záujem verejnosti a verejnoprávnych inštitúcií o Kronerove filmy, ktoré nakrútil v zahraničí a na Slovensku zatiaľ ešte neboli nikdy premietané v kinách, ani vysielané v slovenskej televízii. "Je veľká škoda, že tieto filmy slovenská verejnosť nepozná. Sú väčšinou na tému roku 1956 v Maďarskej republike a sú vynikajúce. Jožo Kroner nikde, okrem Obchodu na korze, nehral tak vynikajúco ako v maďarských filmoch," skonštatovala herečka.

Kompletná retrospektíva filmov

Jeden z filmov, ktoré Jozef Kroner nakrútil v Maďarsku v 80. rokoch, premietli včera večer v premiére v storočnom Kine Mladosť práve po odhalení busty a pamätných tabúľ. Priaznivci filmu si tak mohli pozrieť po prvý raz snímku režiséra Károlyho Makka Čas sa zastavil.

"Pripravujeme kompletnú retrospektívu filmov, v ktorých Jozef Kroner vytvoril hlavnú alebo vedľajšiu postavu. Sú to snímky nielen československé, ale aj maďarské, bulharské a talianske. Je to kompletná retrospektíva k jeho nedožitým 90. narodeninám, ktoré si pripomenieme budúci rok aj na Febiofeste," povedal pre TASR Peter Dubecký, riaditeľ Slovenského filmového ústavu.

Druhá odhalená pamätná doska potvrdí okoloidúcim a návštevníkom kina fakt, že na mieste súčasnej Mladosti od roku 1913 začalo pravidelne a bez prestávky premietať prvé verejné kino na území Uhorska Elektro Bioscop. "Nie je také bežné na Slovensku, ani v Bratislave, aby kultúrna ustanovizeň celé 20. storočie, v ktorom bolo veľa prevratov, revolúcií, vojen, aby fungovala na jednom mieste sto rokov," poznamenal viceprimátor Bratislavy, autor myšlienky a podporovateľ pamätníka Ján Budaj. Ako ďalej pripomenul, odhalené diela vznikli najmä vďaka nefinančnej a finančnej pomoci občanov, ktorí ich podporili prostredníctvom verejného konta na portáli www.ludialudom.sk, a tiež so skromnou podporou kultúrnej nadácie hlavného mesta Bratislava.

tasr

Príspevok pod názvom BRATISLAVSKÍ POSLANCI ZAMIETLI EVOLUČNÝ PARK bol odvysielaný 23.novembra 2013 v Správach STV.

Moderátor:

"Bratislava sa mohla stať prvým európskym mestom, ktoré by na svojom území malo chránené lesné územie tzv. evolučný park. Petíciu za ochranu povodia rieky Vydrica podpísalo vyše 10-tisíc obyvateľov. Mesto rozhodlo inak."

Ivan JANKO, redaktor:

"Bratislavský magistrát mal jedinečnú šancu vytvoriť európsky unikát. Návrh aktivistov však neprešiel."

Ivan BENDIK, poslanec mestského zastupiteľstva:

"Jedna vec je istá, že bolo schválené niečo, čo petičiari nechceli. De facto dnešným schválením uznesenia o evolučnom parku sa už rokovať nebude."

I. JANKO:

"Poslanci naopak schválili doplňujúci návrh námestníčky primátora Viery KIMERLINGOVEJ, vďaka ktorému sa bude ďalej rokovať len o ochrane úzkeho pásu v povodí Vydrice."

Elena PÄTOPRSTÁ, členka petičného výboru:

"Ja som dúfala, že Bratislava bude mať európsky unikát, bude mať prvú mestskú evolučnú rezerváciu. Žiaľ na návrh pani KIMERLINGOVEJ sa schválila veľmi zvláštna rezervácia. Možnože tiež to bude unikát, lebo to bude taký 50-metrový slíž."

Viera KIMERLINGOVÁ, námestníčka primátora Bratislavy:

"Ja som dala návrh toho uznesenia, ktoré prešlo. Urobila som to preto, aby sme naozaj už mali vyčlenené územie, ktoré teraz chránime."

I. JANKO:

"O vytvorenie evolučného parku prameň Vydrice sa ochranári snažia už viac ako 8 rokov."

Marek POLÁČEK, lesoochranárske zoskupenie Vlk:

"Zmyslom tej rezervácie okrem ochrany prírody, teda toho, aby sa tam neťažili stromy a nepoľovalo je práve umožniť ľuďom prístup do toho lesa."

I. JANKO:

"Odporcovia návrhu ochranárov tvrdia, že zastavením ťažby dreva by mestské lesy prišli o nemalé finančné zdroje."

Vladimír KUTKA, riaditeľ Bratislavských mestských lesov:

"Čo sa týka výpadkov za ťažbu dreva, my sme to vyčíslili okolo 65-tisíc eur, že by to bol ročný výpadok."

Jozef HAVRILLA, poslanec Bratislavského magistrátu:

"To drevo sa ťažiť musí, je to obnoviteľný zdroj a vyhnať poľovníkov z tejto lokality, z tejto časti je dosť nereálne, pretože poľovníci nielen strieľajú, ale poľovníci sa hlavne aj starajú o tie stromy, o tie zvieratá."

I. JANKO:

"Ďalší z námestníkov primátora Ján BUDAJ si ale myslí, že v tomto prípade nejde o peniaze, ktoré by mesto stratilo ťažbou dreva."

Ján BUDAJ, námestník primátora hlavného mesta:

"Myslím si, že o stratu vôbec nejde, skôr je to vplyv tzv. poľovníckej loby. Jednoducho sú tu papaláši, ktorí s tam zvykli chodiť poľovať, ale dokedy sa v mestskom parku budú konať poľovačky?"

V. KIMERLINGOVÁ:

"Neviem kto to je poľovnícka loby, čo si prelobovala u koho, ale my sme to riešili v podstate s vedením našich lesov. Vyšlo nám to takto, že poďme radšej postupnými krokmi."

I. JANKO:

"Petícia za vytvorenie evolučnej rezervácie ale bude aj naďalej pokračovať. Ivan JANKO, RTVS."

Pokiaľ je to možné, prečítajte si nasledovný článok v pôvodnom kontexte na stránke vas.cas.sk.

Príspevok odvysielala metropolitná televízia hlavného mesta v rámci relácie Metro dnes 4.novembra 2013.

Pokiaľ je to možné, prečítajte si nasledovný článok v pôvodnom kontexte na stránke sme.sk.

BRATISLAVA. O športovom a rekreačnom stredisku Danubia Park v bratislavskom Čunove developeri a ochranári stále diskutujú. Ako informovala spoločnosť Danubia Invest, od začiatku prípravy investičného zámeru komunikuje spoločnosť s ochranármi aj štátnymi inštitúciami a snaží sa zohľadniť všetky požiadavky na súlad s okolitou prírodou.

„Na spoločnom stretnutí sme dohodli a odsúhlasili postup projektovej prípravy tak, aby časový harmonogram pre kompenzačné opatrenia bol v súbehu s výstavbou Danubia Parku,“ povedal konateľ spoločnosti Danubia Invest Július Kováčik.

Ochranári tvrdia, že sa zatiaľ s investorom dohodli na kompenzácii biotopov vodného vtáctva a násype nových ostrovov a nového prírodného brehu v zdrži Hrušov. Všetky záväzky pre investora však určia v procese EIA, prípadne v územnom rozhodnutí a stavebnom povolení, tvrdí podpredseda Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia (BROZ) Jaromír Šíbl.

Kompenzácie v plnom rozsahu

Ako povedal Šíbl, pri prípadnej výstavbe Danubia parku by mal investor kompenzovať biotopy v plnom rozsahu vytvorením náhradných biotopov na vhodných miestach v rámci zdrže Hrušov. "Iné podmienky zatiaľ neboli stanovené," informoval Šíbl a dodal, že projekt v danej lokalite považujú z hľadiska ochrany prírody za vysoko rizikový a nevhodný už od začiatku.

"Za hlavný problém považujeme vybudovanie nového veľkého obytného súboru pre vyše tisíc trvalo žijúcich obyvateľov v doteraz neobývanom prírodnom území, so všetkými negatívnymi dôsledkami na okolité prírodné prostredie, a to pod zámienkou budovania športovo - rekreačného areálu," informoval Šíbl, podľa ktorého je funkcia bývania v tomto území v rozpore s platným územným plánom.

"Preto sa ju investor snaží v projekte maskovať ako bungalovy, ubytovacie zariadenia pre športovcov, byty pre správcov športových zariadení a podobné nezmysly. Rovnaká taktika bola použitá napríklad pri výstavbe obytných domov v rozpore s územným plánom v Karloveskej zátoke," povedal Šíbl a dodal, že hlavnou požiadavkou BROZ je vylúčiť z projektu Danubia parku všetky objekty slúžiace na trvalé či dočasné ubytovanie.

Úpraviť aj budovy

Ako povedal Jozef Ridzoň zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti, problematické sú tri body. Zánik cenných biotopov a náhrada za ne, návrh tvaru budov a veľkosť presklených plôch a v treťom bode dopad na komfort miestnych obyvateľov.

"Je potrebné nahradiť zničené biotopy a celkovo upraviť plánované budovy tak, aby viac zapadli do prírody a nedochádzalo k úhynom na veľkých presklených plochách," povedal Ridzoň a dodal, že zatiaľ sa podarilo s investorom dohodnúť na násype dvoch nových ostrovov a kilometra nového prírodného brehu v zdrži na mieste, kde dnes sú brehy len betónové alebo kamenné.

"Stále však nebola vyriešená podmienka úpravy budov a ani zhody na stanovisku s Čunovom," povedal Ridzoň, podľa ktorého celkový dopad závisí od toho, ako bude investor pristupovať k nevyhnutným úpravám projektu.

Dopady aj na obyvateľov

"Ak urobí investor úpravy zodpovedne, projekt môže pravdepodobne koexistovať aj s chránenými druhmi, ako to vidieť na Oravskej priehrade alebo na Neziderskom jazere. Netreba však zužovať negatívne dopady len na prírodu, projekt sa dotkne aj obyvateľov Čunova," povedal Ridzoň.

Športové a rekreačné stredisko Danubia Park za 45 miliónov eur chce postaviť v bratislavskom Čunove spoločnosť Danubia Invest. S výstavbou v oblasti Hrušovskej zdrže chce začať v prípade kladného záväzného stanoviska mesta už budúci rok a ukončiť by ju mal najneskôr v roku 2017.

Podľa investorskej spoločnosti Danubia Invest, a.s. by Danubia Park mohol mestu priniesť z daní 168-tisíc eur ročne.

Ako informoval na verejnej diskusii konateľ spoločnosti Danubia Invest Július Kováčik, spoločnosť plánuje vybudovať areál s komplexnými službami na ploche 89 hektárov. Na území Danubia Parku v oblasti Hrušovskej zdrže by malo pritom ostať 58 percent zelene.

17.11.2013

sita

Pokiaľ je to možné, prečítajte si nasledovný článok v pôvodnom kontexte na stránke teraz.sk.

Bratislava (TASR) - "Chceme si uctiť pamiatku hrdinov, obetí protikomunistického odboja. Nechceme iba nostalgicky spomínať na hrnce plné mlieka a mäsa, ale na tých, ktorým vďačíme, že konečne po 40 rokoch neslobody sa naša krajina zaradila medzi demokratické národy Európy," uviedol dnes na tlačovej konferencii Ondrej Krajňák, predseda správnej rady ÚPN. Ten na Slovensku eviduje 71.000 politických väzňov. "Mnohí z nich sa aktívne zasadzovali o ľudské práva, občiansku, ale aj náboženskú slobodu. Festival slobody je vyjadrením vďaky všetkým, ktorí boli nespravodlivo prenasledovaní a je dôležitým vkladom do mozaiky pamäti národa," dodal.

Návštevníkov festivalu teda okrem filmovej prehliadky, ktorá od 12. do 14. novembra premietne v Dome kultúry Zrkadlový háj 11 dokumentov a štyri dramatické filmové snímky s tematikou obdobia neslobody a komunistického režimu, čakajú ďalšie akcie. Pri príležitosti 24. výročia študentského pochodu zo 16. novembra 1989 sa stretnú zástupcovia ÚPN, Univerzity Komenského a študentov 15. novembra pri pamätnej tabuli na budove UK na Šafárikovom námestí. V ten istý deň bude primátor hlavného mesta SR Bratislavy Milan Ftáčnik protokolárne prijímať politických väzňov a uctí si účastníkov a osobnosti protikomunistického odboja. V piatok 15. novembra sa tiež bude konať v Poľskom inštitúte diskusný večer ÚPN s názvom Pád komunistického režimu na Slovensku v roku 1989, na ktorom vystúpia napríklad Ján Budaj, Ján Čarnogurský, Filip Vagač alebo Juraj Marušiak.

V sobotu 16. novembra sa uskutoční pietna spomienka spojená s kladením vencov pri pamätníku obetiam komunistického režimu na Ružinovskom cintoríne a pietna spomienka spojená s kladením vencov pri pamätnej tabuli v budove Národnej rady SR.

Festival vyvrcholí nedeľným programom. Ten tvorí slávnostná sv. omša za obete komunizmu celebrovaná ordinárom OS a OZ SR Mons. Františkom Rábekom v Dóme sv. Martina a tiež otvorenie Múzea 17. novembra na Námestí SNP 7. V Aule Rímskokatolíckej Cyrilometodskej bohosloveckej fakulty UK v Bratislave sa 17. novembra uskutoční slávnosť, na ktorej ÚPN udelí ocenenia v kategóriách osobnosť, vedecký prínos a tvorca - novinár. Ďalších 21 politických väzňov ocenia ďakovným listom predsedu správnej rady ÚPN.

11.11.2013

Reláciu odvysielala TA3 v rámci bloku Téma dňa pred voľbami do VÚC.

Reláciu odvysielala TA3 v rámci bloku Téma dňa pred voľbami do VÚC.

Pokiaľ je to možné, prečítajte si nasledovný článok v pôvodnom kontexte na stránke teraz.sk.

Bratislava 25. októbra (TASR) - Na dnešnom slávnostnom odhalení tabule na pamiatku politických väzňov, ktorých v budove Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Bratislave držal v rokoch 1948–1989 komunistický režim, sa zúčastnil aj herec Oldo Hlaváček. "Je to viac ako šesťdesiat rokov, čo som bol zatvorený za poburovanie proti republike," povedal pre TASR.

Hlaváčkovi vtedy prekážalo, ako tvrdo bolo Československo podriadené diktátu Sovietskeho zväzu. "Snažil som sa proti tomu, možno ani nie bojovať, ale ohovárať to. Hovoriť, prečo by nás mali držať v drápoch takíto silní, takýchto slabučkých Čechoslovákov," uviedol. "Doslova nás ušliapavali. Či to bola kultúra, či to bolo hospodárstvo, či to bolo predovšetkým verejné prejavovanie celého národa," dodal. Hlaváček bol v tom čase podľa vlastných slov neopatrný a ľahkovážny, svoje názory vyjadroval veľmi otvorene.

Raz ich napísal v liste, ktorý poslal z internátu svojej mame. "Nazval som ich uzurpátormi, zloduchmi," poznamenal Hlaváček s tým, že menoval priamo sovietskeho politika Nikolaja Alexandroviča Bulganina, ktorý tu bol vtedy na návšteve.

"Bolo do v päťdesiatom siedmom roku. Ten list som riadne vhodil do schránky a o dve hodiny bol v rukách polície. Do dnešného dňa som presvedčený, že niekto vedel, že tento list píšem. Pretože som bol prostoreký, tak som aj hovoril, asi čo mame píšem," zdôraznil Hlaváček. "Druhá vec je, že ja jediný na internáte som mal rádio. Keď ma prišli zatknúť, tajný policajt rádio zapol a práve v tej chvíli sa ozvala znelka Londýna. To mi ešte pridalo," spomínal Hlaváček. Problém podľa neho nebol len v tom, že strávil rok vo väzení. "Keď bol zatvorený lupič, jeho rodina netrpela, moja áno," konštatoval. "Po dvadsiatich rokoch som bol navrhnutý na zaslúžilého umelca, toto ocenenie som nemohol dostať, lebo som bol (v päťdesiatych rokoch, pozn. TASR) zatvorený. Stále sa to so mnou vlieklo. Keby len so mnou. Deti - Ivo, Oldo stále boli v podozrení, že sú tiež protištátne živly, lebo otec bol taký," uzavrel Hlaváček.

Inštalovanie pamätných tabúľ obetiam komunizmu, akú dnes odhalili na budove bratislavskej väznice, dlhodobo podporuje Konfederácia politických väzňov Slovenska (KPVS). "Naša organizácia chce odhaliť pamätné tabule na všetkých miestach utrpenia politických väzňov," povedal Peter Sandtner z bratislavskej organizácie KPVS.

"Táto väznica je špecifiká tým, že tu boli súdení a väznení takmer všetci politickí väzni. Konali sa tu popravy. Bola tu vyšetrovacia väzba aj ŠtB. Týchto všetkých si chceme pripomenúť," dodal. Rehabilitovaných bolo podľa neho celkovo 71.000 politických väzňov, z ktorých väčšina prešla práve touto bratislavskou väznicou.

Na dnešnom slávnostnom odhalení pamätnej tabule sa okrem zástupcov KPVS a českej ambasády zúčastnil aj europoslanec Peter Šťastný (SDKÚ-DS), zástupca primátora Bratislavy Ján Budaj a predseda Správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák.

Pokiaľ je to možné, prečítajte si nasledovný článok v pôvodnom kontexte na stránke teraz.sk.

Bratislava 25. októbra (TASR) - Predseda Konfederácie politických väzňov Slovenska (KPVS) Anton Srholec strávil pred svojim odsúdením v 50-tych rokoch osem mesiacov v budove Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Bratislave. Dnes na tejto budove slávnostne odhalili tabuľu pamiatke politických väzňov, ktorých tu komunistický režim držal v rokoch 1948 – 1989.

"Pol hodiny denne sme mali vychádzku na dvore, ktorý je tu uprostred v rohu, medzi dvoma krídlami väzníc. Za jedným z nich bola šibenica," spomína Srholec. "Bol to obyčajný stĺp, na ktorom bolo také koliesko, na ktorom sa hore vytiahol povraz. Vlastne som žil osem mesiacov pod šibenicou," dodáva.

"Pamätám sa, ako raz vo februári niekto kričal pod oknami, preklínal komunistov. Viedli ho na šibenicu. Keď ho viedli na popravu, napchali mu do úst nejakú handru, aby nemohol kričať. Ale on ju nejako vypľul. Kričal, vrieskal kliatbu a pomstu boľševikom," spomína Srholec. Dodáva, že väzňa nemohol vidieť, počul len jeho zúfalý krik. "Popravovalo sa vždy pred svitaním," spomína.

Na otázku, či to bol určite politický väzeň Srholec odpovedá, že určite áno. "Zaručene bol. Nepamätáme sa, že by tu popravili nejakého kriminálneho," poznamenal.

Väzni podľa neho vtedy trpeli hladom, ale aj šikanovaním 'bacharov', ktorí ich pri najmenšej zámienke posielali na samotku, alebo do korekcie. "Najhoršie bolo čakanie v tej beznádeji, čo s nami bude. Ja som mal len pokus o prechod hraníc. Boli sme traja chlapi na izbe. Keď som išiel na súd, tí dvaja mi prorokovali, že dostanem dva - tri roky, alebo pätnásť," spomína. "Vrátil som sa zo súdu s 12 rokmi. Dva som dostal za svoju trestnú činnosť a desať za predpokladanú velezradu," povedal s tým, že sudca predpokladal, že by Srholec v prípade úspešného prechodu hraníc mohol začať pracovať pre Vatikán ako špión. Kvôli tomuto predpokladu dostal o desať rokov vyšší trest.

KPVS sa dlhodobo a systematicky usiluje o budovanie pamätných tabúľ obetiam komunizmu, spolu je ich na Slovensku už 220. "Naša organizácia chce odhaliť pamätné tabule na všetkých miestach utrpenia politických väzňov," povedal Peter Sandtner z bratislavskej organizácie KPVS.

"Táto väznica je špecifiká tým, že tu boli súdení a väznení takmer všetci politickí väzni. Konali sa tu popravy. Bola tu vyšetrovacia väzba, aj ŠtB. Týchto všetkých si chceme pripomenúť," zdôraznil. Rehabilitovaných bolo podľa neho celkovo 71.000 politických väzňov, z ktorých väčšina prešla práve touto bratislavskou väznicou.

Na dnešnom slávnostnom odhalení pamätnej tabule sa okrem zástupcov KPVS a českej ambasády zúčastnil aj europoslanec Peter Šťastný (SDKÚ-DS), zástupca primátora Bratislavy Ján Budaj a predseda Správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák.

25.10.2013

tasr