Ján Budaj k úmrtiu ruskej disidentky Natálie Gorbanevskej

Budovanie štátu, tu je jeden z príbehov, na ktorom sa dá stavať moderná slovenská štátnosť. No je otázne, či na to máme štátnikov? Prečítajte si stručný príbeh Natálie Gorbanevskej.

Táto krehká žena protestovala spolu so skupinou priateľov 25. augusta 1968 v Moskve na Červenom námestí proti okupácii Československa. Fotografie z akcie obleteli celý svet, bola to dovtedy nevídaná odvaha. Za jej postoje ju režim umiestnil v decembri 1969 do psychiatrickej liečebne, kde musela žiť v úplnej izolácii od sveta. Prepustili ju v roku 1972. Jej statočnosť sa cenila na celom svete, napr. v roku 1973 o jej postoji napísala Joan Baezová legendárny song "Natalia". Natália Gorbanevská sa po prepustení z liečebne opäť zapojila do disidentského hnutia. V decembri 1975 však bola nútená zo Sovietského zväzu emigrovať. Žila v Paríži, pracovala v redakcii časopisu Kontinent a spolupracovala s Rádiom Sloboda.

Natália Gorbanevská sa venovala literatúre a poézii, napísala pätnásť kníh. Je nositeľkou mnohých ocenení, na príklad pred mesiacom ju ocenila Univerzita Karlova v Prahe.

V tomto roku, 25 augusta 2013, si slávny protest ôsmich demonštrantov proti okupácii Československa pripomenulo na jeho 45. výročie niekoľko občianskych aktivistov, ktorí upozorňovali aj na súčasné porušovanie ľudských práv v Rusku. Natália Gorbanevská bola medzi nimi. Proti ich zadržaniu  políciou protestovali mnohí štátnici sveta. Osobitne sa čakala odozva od štátnikov nástupníckych republík, vzniknutých po zániku Československa. Prezident Zeman vyzval ruské úrady, aby neuplatnili voči Gorbanevskej a jej priateľom žiadne sankcie a záťah polície odsúdil. Náš prezident mlčal, minister zahraničia vydal opatrné stanovisko. Ja som otvoreným listom vyzval poslancov NR SR, premiéra aj prezidenta, aby sa demonštrantov zastali jednoznačnejšie. Reagoval na to poslanec Chmel, požadoval podobné stanovisko. Z premiérovej kancelárie mi vysvetlili, že na ostrejšiu kritiku zásahu polície nie je vhodná chvíľa.
S aktivistami , ktorí boli zadržaní na Červenom námestí 25.augusta 2013, som sa o pár dní nato stretol pri pracovnej návšteve Moskvy. Vyjadril som im podporu, no mlčanie našich čelných predstaviteľov som vysvetliť nevedel.

Smrť Natálie Gorbanevskej je udalosťou, ktorá by mala jednoznačne upozorniť našich predstaviteľov, že republika sa buduje na príbehoch statočnosti. Takým je aj príbeh disidentky Natálie Gorbanevskej, ktorá trpela pre pravdu a preto, že sa zastala nášho práva na slobodu. Preto som sa obrátil na vládu Slovenskej republiky, aby navrhla prezidentovi SR udeliť Natálii Gorbanevskej vysoké štátne vyznamenanie.

Ján Budaj