RNDr. Jaromír Šíbl, PhD., (51) environmentalista
Bratislavský kraj – ohrozené kráľovstvo divočiny
(zamyslenie ochrancu prírody pred ďalšími voľbami)
O pár dní tu máme ďalšie voľby. Moje v poradí už tretie, v ktorých kandidujem. Prečo vlastne ochranári vstupujú do politiky ? Prečo nezostanú zalezení niekde v hlbokých lesoch, vysokých horách, v močiaroch či v inej divočine, tam kde sa cítia najlepšie ? Na prvom mieste je to prejav zúfalstva, že sa veci neriešia, tak ako by sa mali. Už celé desaťročia je ochrana prírody na okraji záujmu našich politikov. Podľa toho naša príroda dnes aj vyzerá. Dostáva jednu ranu za druhou, územia národných parkov a rezervácií pritom nie sú výnimkou. Všetky pokusy zmeniť to doteraz zlyhali. Zostala jediná možnosť – keď sa politici nechcú naučiť chrániť prírodu, musia sa ochranári naučiť robiť politiku. Druhým dôvodom môjho vstupu do politiky je moja celoživotná nekonečná láska k prírode, vo všetkých jej podobách a prejavoch. A tiež úcta k ľuďom, s ktorými zdieľame spoločné hodnoty.
Ochrane prírody sa venujem profesionálne po celý život, a to najmä na území Bratislavy a Bratislavského kraja. Za ten čas sa nám podarilo zachrániť desiatky vzácnych lokalít, stovky hektárov lesov, mokradí, tisíce stromov, vzácnych rastlín a živočíchov, ktoré tu už dnes nemuseli byť. Mnohé sa nám zachrániť nepodarilo, ale o tom je už život ochranára.
V nasledujúcom texte som vybral zopár príkladov na priblíženie nekonečnej pestrosti prekrásnej prírody v našom meste a v našom kraji. Na konci uvádzam prehľad konkrétnych zámerov v oblasti ochrany prírody a životného prostredia, ktorých uskutočnenie chcem presadzovať aj na úrovni Bratislavského samosprávneho kraja.
Bratislava a jej okolie, napriek tomu že je najväčším mestom na Slovensku, má prekvapivo bohatú prírodu. Vďačí za to najmä svojej polohe na rozhraní troch geografických celkov – Malých Karpát, Záhorskej a Podunajskej nížiny a tiež nezvyčajnej pestrosti prírodných pomerov. Nachádzajú sa tu rôzne typy lesov, od pravidelne zaplavovaných lužných lesov pozdĺž Dunaja a Moravy, cez malokarpatské dubovo-hrabové a bukové lesy, až po extrémne suché dúbravy na skalnatých svahoch Devínskych Karpát a dunajské lesostepi na štrkových náplavoch. Rovnako pestrá je aj mozaika ostatných biotopov, ktoré sú tu zastúpené v širokej škále od európskeho veľtoku Dunaj, menších i väčších potokov, mokradí, štrkových jazier s priezračne čistou vodou, cez lúky, sady a záhrady, až po skaly a jaskyne.
Na území nášho kraja žijú tiež stovky druhov živočíchov a rastlín, od celkom bežných až po tie najvzácnejšie. O ich existencii však mnohí z nás často ani netušia. Pre nich je Bratislava predovšetkým MESTO. Miesto kde chodíme do roboty alebo do školy, nakupujeme v obchodoch alebo v hypermarketoch, prechádzame sa uličkami Starého mesta alebo po dunajskom nábreží, posedíme si v krčme alebo v reštaurácii, zájdeme si na diskotéku, na výstavu alebo do divadla. Miesto kde bývame, kde sa snažíte žiť, prežívať, alebo aspoň prežiť. Miesto prevažne zastavané a vydláždené betónom a asfaltom. Občas si možno všimneme že spolu s nami sú tu aj iné živé bytosti, ktoré sa viac alebo menej úspešne usilujú o to isté čo my - prežiť.
Ochranca prírody vidí svet inými očami. Pozrie na mesto a vidí – divočinu ! Začnime s malou prechádzkou na Bratislavský hrad. Priamo v centre mesta, na hradných múroch otočených na juh k Dunaju, sa v teplých slnečných lúčoch vyhrievajú tmavé štíhle jašteričky. Dokážu neuveriteľné kúsky. Po kolmých skalách a múroch behajú bez problémov hore dolu, akoby pre nich neplatila zemská príťažlivosť. Je to vzácna jašterica múrová. Jediná a posledná populácia v Bratislave a v celom šírom okolí. Najbližšie ich možno stretnete niekde v Karpatoch, vyše sto kilometrov odtiaľto.
Z hradu je dobrý výhľad. Ponad Dunaj, priamo cez stred mesta, letia kormorány. Ráno sa rozlietajú zo svojich nocovísk v lužných lesoch na dunajské ramená, uloviť si svoju dennú dávku potravy. Večer sa vracajú späť na nocoviská v korunách stromov. Väčšina z nich na jar odlieta hniezdiť na kľudnejšie a bezpečnejšie miesta – najskôr niekam do Maďarska alebo do Rakúska, alebo ešte ďalej. Na Slovensku kľud tak ľahko nenájdu.
Cestou popri Dunaji dôjdeme až k Devínskemu hradu, na sútok Moravy s Dunajom. Tu sa už začína skutočné kráľovstvo divočiny. Na tomto mieste možno stretnúť spolu všetky štyri druhy našich užoviek – užovku obyčajnú (obojkovú), fŕkanú, hladkú aj nášho najväčšieho hada - užovku stromovú. Ak má šťastie, môže sa dožiť vysokého veku a dorásť až do dvoch metrov. Užoviek sa netreba báť, sú krásne a celkom neškodné. Náš jediný jedovatý had – vretenica obyčajná nežije ani v Bratislave, ani v celom kraji. Každá z našich užoviek sa živí inou potravou. Jedna má najradšej žaby a mloky, druhá drobné rybky, tretia jašterice a štvrtá drobné cicavce. A to ešte zďaleka nie je všetko. Posledných pár bocianov bielych na území mesta si tu stavia svoje hniezda na betónových stĺpoch a hľadá si potravu na zaplavovaných lúkach popri Morave. Len žiab tu žije vyše 10 rôznych druhov, najhlasnejšie zo všetkých sa ozývajú samce rosničky zelenej – ako jediná z našich žiab dokáže liezť aj po stromoch. K najvzácnejším patrí kunka obyčajná (červenobruchá), ktorá je chránená v celej Európskej únii. Jej zádumčivé, monotónne „kunk – kunk“ sa nesie doďaleka nad vodnou hladinou. Jej obľúbenou potravou sú larvy komárov.
Na svahoch nad Devínom sa v hojnom počte vyhrieva naša najväčšia jašterica – jašterica zelená. V lete tu poletujú pestrofarebné včeláriky – skutočné lietajúce drahokamy. Masív Devínskej Kobyly skrýva mnohé prekvapenia. Ak si myslíte že orchidey u nás rastú len v skleníkoch, mýlite sa. Len na tomto jedinom mieste v Bratislave ich rastie vyše dvadsať druhov! Niektoré sú drobné a nenápadné, iné majú pestrofarebné kvety veľké až niekoľko centimetrov. Spolu s nimi tu možno nájsť desiatky ďalších vzácnych a ohrozených druhov – svietivo žlté hlaváčiky, fialové poniklece, kosatce, kavyle, omamne voňajúci jasenec biely a mnohé ďalšie. Viaceré z nich sa sem dostali v dávnych dobách spolu s našimi predkami až z ďalekého Stredomoria. V mestských lesoch v Malých Karpatoch možno bežne stretnúť veveričky, srnky, diviaky aj muflóny. Oveľa vzácnejší je jazvec alebo jeleň. Najvzácnejšie sú bociany čierne, ktoré tu dokonca pravidelne hniezdia.
Vráťme sa ešte naspäť k Dunaju. K najvzácnejším živočíchom na území mesta patria vydry, ktoré sa ukrývajú v dunajských ramenách, pričom ich tu žije len niekoľko kusov. Po viac ako šesťdesiatich rokoch sa k nám vrátil aj majestátny dravec dunajských luhov – orliak morský. Nie je to tak celkom naša zásluha, skôr šťastie. Vďaka intenzívnej ochrane orliakov v okolitých krajinách (Maďarsko, Česko, Rakúsko) v posledných desaťročiach stúpla ich početnosť natoľko, že sa pomaly začínajú vracať aj na Slovensko, kde boli takmer vyhubené ešte v polovici minulého storočia. V posledných rokoch sa snažia zahniezdiť aj v lužných lesoch priamo na území mesta. Nemajú to však ľahké – hlavným problémom je príliš intenzívne hospodárenie v lesoch a sústavné vyrušovanie nedisciplinovanými návštevníkmi.
Poznáte Chorvátske rameno v Petržalke? Ešte dnes žijú medzi nami ľudia, ktorí si pamätajú keď sa na jeho brehoch pásli jelene. Jeleňov už dnes v Petržalke nestretnete, zato ale nášho najväčšieho hlodavca áno. Bobor vodný bol viac ako sto rokov na celom území Slovenska vyhynulým druhom. Pred vyše tridsiatimi rokmi ich rakúski ochranári znovu vysadili na Dunaji pod Viedňou, odkiaľ sa rozšírili najprv na Záhorie a neskôr dolu Dunajom aj do Bratislavy. Dnes žijú bobry vo všetkých dunajských ramenách na území mesta, od Devína až po Čunovo. Stopy po ich činnosti - obhryzené kmene stromov, chodníčky a brlohy nájdete aj priamo na okrajoch Petržalky - najväčšieho slovenského sídliska.
Bobor aj niekoľko ďalších druhov sa dokázali prispôsobiť. Mnohé to však nedokázali a mnohé v tomto meste ešte stále bojujú svoj boj o život. Väčšine z nich stačí, keď ich „len“ necháme na pokoji. Niektoré sa však už bez našej pomoci nezaobídu. Každý z nich potrebuje aspoň svoj minimálny životný priestor, pocit bezpečia, kľud na rozmnožovanie a výchovu mláďat, dostatok vhodnej potravy. Dokážeme im to poskytnúť? Alebo ich necháme ticho odísť z nášho mesta? Budeme sa na nich chodiť s deťmi pozerať len do múzeí a zoologických záhrad? Alebo sa naučíme ich rešpektovať, spoločne žiť v jednom pestrofarebnom svete?
Ako sa mesto a BSK stará o prírodu pre svojich obyvateľov
Čo doteraz urobilo vedenie mesta a BSK pre zachovanie tohoto prírodného bohatstva? Magistrát a BSK sa už roky tvária že ochrana prírody na území mesta a kraja nie je ich starosť – starať sa má predsa štát. Štátna ochrana prírody spolu s dobrovoľnými ochranármi robia čo môžu – nemajú však dosť peňazí, ľudí a už vôbec nie dostatočnú politickú podporu.
Najbohatšie mesto a kraj na Slovensku neprispievajú na ochranu a zveľaďovanie prírodného prostredia pre svojich obyvateľov, skôr naopak. Či už svojou nečinnosťou pri záchrane prírodných hodnôt, každodenným rozhodovaním v neprospech prírody, alebo schvaľovaním územných plánov, ktoré umožňujú novú výstavbu na desiatkach prírodných lokalít.
Na území bratislavských mestských lesov (Malé Karpaty od Železnej studienky až po Biely Kríž) sa na ploche 3 100 ha každoročne rúbe 17 000 - 20 000 m3 dreva. Len na 4 % tejto plochy sa uplatňuje tzv. bezzásahový režim – les si tu rastie bez ľudských zásahov. V lesoch, ktoré na území mesta spravujú štátne lesy (celé Devínske Karpaty a lužné lesy) je situácia ešte oveľa horšia – rúbe sa v nich len s minimálnym ohľadom na ich rekreačnú a prírodoochrannú funkciu. Vedenie mesta dodnes neschválilo ani návrh na vytvorenie prvej mestskej prírodnej rezervácie – evolučného parku „Pramene Vydrice“, ktorý sme mu prvý krát predložili ešte v roku 2005.
Čo chcem zmeniť na úrovni BSK:
Ochranu Karloveskej zátoky pred výstavbou vodného diela, odmietnutie výstavby ropovodu cez Bratislavu, budovanie cyklotrás, podporu integrovanej dopravy, školstva, zdravotníctva –považujem v našom kraji za samozrejmosť. Nájdete to v ponuke väčšiny politických subjektov i nezávislých kandidátov v týchto voľbách. Okrem toho chcem prispieť svojou odbornosťou a skúsenosťami v oblasti ochrany prírody naplniť tieto konkrétne ciele:
Ochrana prírody
- ochrana prírody na území kraja by sa mala stať plnohodnotnou súčasťou agendy BSK, vrátane primeraného personálneho, technického a finančného zabezpečenia
- vytvoriť na BSK funkciu „hlavného krajského ekológa“ a personálne zabezpečiť agendu ochrany prírody
- zabezpečiť aktívnu účasť BSK pri ochrane prírody na území kraja (príprava a vyhlasovanie chránených území, starostlivosť o chránené časti prírody, obnova prírodných prvkov krajiny) primerane významu týchto prírodných hodnôt pre obyvateľov kraja a možnostiam spolufinancovania týchto aktivít z rozpočtu BSK
- dosiahnuť vytvorenie prvej mestskej prírodnej rezervácie – evolučného parku „Pramene Vydrice“ na území bratislavských mestských lesov s vylúčením výstavby, ťažby dreva a poľovníctva (prístup verejnosti ostane zachovaný)
Územný plán
- doplniť územný plán kraja podľa existujúcich návrhov odbornej a občianskej verejnosti, tak aby plne zabezpečoval ochranu všetkých prírodných hodnôt na území kraja, namä lesov, vinohradov, zelene a chránených území národného a európskeho významu
Lesy
- na území bratislavských mestských lesov znížiť ročnú ťažbu dreva o 50 % v porovnaní so súčasným stavom a naopak zvýšiť plochu chránenených území s bezzásahovým režimom (bez obmedzenia prístupu verejnosti)
- obnoviť Bratislavský lesný park v jeho pôvodných hraniciach z r. 1976 na ploche 17 000 ha
- rokovať s ostatnými vlastníkmi a užívateľmi lesov na území Bratislavy (najmä Lesy SR) za účelom dosiahnuť aj v týchto lesoch aspoň porovnateľný stav zabezpečenia ochrany prírody a rekreácie ako je na území bratislavských mestských lesov
Komáre
- problematiku komárov na území BSK začať riešiť v dostatočnom predstihu, koncepčne a celoročne, nečakať vždy až „sa zrazu objavia“. Vylúčiť letecké postreky v obytných zónach a v chránených územiach (sú málo učinné a predstavujú vysoké zdravotné riziko pre obyvateľov)
- vypracovať a realizovať projekt na kontrolu komárov na území BSK, so zameraním na prednostné využitie biologických spôsobov kontroly (sú dlhodobo účinnejšie, lacnejšie a neohrozujú naše zdravie). K projektu prizvať vedecké a odborné inštitúcie pôsobiace v Bratislave - Prírodovedeckú a Lekársku fakultu Univerzity Komenského, SAV, ako aj Štátnu ochranu prírody SR.
- na základe výsledkov projektu vypracovať dlhodobý „Program kontroly komárov v BSK“. Opatrenia odporúčané v Programe postupne realizovať (vrátane napr. systematickej podpory prirodzených nepriateľov komárov).
