Ing. Róbert Oružinský (38), lesník, učiteľ a ochranca prírody

Pracoval som v súkromnom sektore i v štátnej a verejnej správe. Mám množstvo skúseností z praxe, množstvo nápadov ako pomôcť, ale hlavne motiváciu pomôcť zlepšiť fungovanie verejných inštitúcií vo vzťahu k občanom.
Viac o mojich aktivitách a názoroch sa môžete dozvedieť aj na mojom blogu.

1. Máte čo ukázať voličom? Čo ste doteraz urobili v prospech verejného záujmu?

Z mojich aktivít v prospech verejného záujmu vyberám:

Inicioval a viedol som kampaň za zrušenie etapy rallye pod záštitou prezidenta Ivana Gašparoviča cez najkrajšiu dolinu Strážovských vrchov, čo sa nakoniec aj podarilo (rok 2005).

Na základe uvedomenia si nemohúcnosti Slovenskej inšpekcie životného prostredia sankcionovať zmrzačenie desiatok stromov v parku v bývalej materskej škôlke v Považskej Bystrici som vypracoval odborné pripomienky k novele vyhlášky, ktorá stanovuje ochranu a ošetrovanie stromov, ktoré sa podarilo presadiť a odvtedy orezávanie stromov v rámci verejnej zelene podlieha prísnejším pravidlám na odbornej báze (rok 2005).

Bojoval som za zákaz ťažby v navrhovanej prírodnej rezervácii Smrekovica v Národnom parku Veľká Fatra v teréne, v médiách, na úradoch aj pred súdom (rok 2010 - 2012).

Podarilo sa mi prispieť k stiahnutiu návrhu nariadenia vlády, ktoré znižovalo odvod za vyňatie najkvalitnejšej pôdy z 15 eur na 10 centov za štvorcový meter, kvôli čomu hrozilo, že sa najkvalitnejšia pôda (najmä na Žitnom ostrove) začne vo veľkom meniť na stavebné parcely (rok 2010).

Dlhodobo bojujem proti neustálym snahám obmedzovať vstup ľudí do lesov a zvyšovaniu ťažby dreva (2004 – 2013).
Pripomienkoval som množstvo návrhov právnych predpisov, ktoré boli proti ľuďom a prírode, pre ilustráciu v máji t.r. som pod hromadnú pripomienku k návrhu novely zákona o lesoch získal podporu viac než 13 tisíc ľudí a chystám sa v tejto súvislosti podať ústavnú sťažnosť.

2. V čom je problém doterajšieho výkonu VÚC? V akej oblasti sa budete najviac angažovať?

Cieľ: Kontrola a transparentnosť čerpania verejných zdrojov

Samosprávne kraje financujú množstvo oblastí (školstvo, zdravotníctvo, doprava, kultúra), ktoré sa nás denno-denne dotýkajú. Od toho, ako efektívne sú verejné zdroje využívané, do veľkej miery závisí kvalita poskytovaných verejných služieb. Ak sa čo i len časť peňazí „uleje kamarátom“, tak budú chýbať možno práve na opravu výtlku pred vašim domom alebo na zabezpečenie kvalitnej zdravotnej starostlivosti. Za veľký nešvár považujem aj dosadzovanie ľudí do štátnej a verejnej správy po čisto straníckych, či rodinných líniách. V prvom rade je dôležitá odbornosť. Situácia na slovenských úradoch začína byť dosť žalostná a som presvedčený, že to do značnej miery závisí od odborných a morálnych kvalít personálu. Viem, že vyliečiť našu štátnu a verejnú správu z korupcie, klientelizmu a rodinkárstva nie je jednoduché, najmä kvôli obrovskému odporu politikov a úradníkov, aby sa čokoľvek menilo v prospech občanov, avšak v tejto veci nie som začiatočník a som dosť vytrvalý, aby som po kvapkách rozdrobil aj tú najtvrdšiu skalu.

Cieľ: Efektívne zdravotníctvo

Trenčiansky samosprávny kraj prevádzkuje niekoľko zdravotníckych zariadení.
Zdravotníctvo je ako bezodná jama, do ktorej môžete liať peniaze a nikdy ju nenaplníte. Prítok peňazí do zdravotníctva neustále stúpa, no peniaze vraj  stále chýbajú. Myslím si, že systém je tak nastavený (povinné odvody), že zákonite vedie k plytvaniu. Verejné zdravotníctvo potrebuje viac verejnej kontroly, čo je jedným z mojich cieľov. Taktiež považujem za dôležité zachovať dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre všetkých.

Cieľ: Efektívna verejná doprava

Nevlastním automobil, takže často používam verejnú dopravu. Aj preto z vlastnej skúsenosti poznám konkrétne prípady nezmyselných „prípojov“. Napríklad: Vlak Čachtická strela príde do obce Hrachovište o 13:30 hod. , ale modrý autobus (SAD Trenčín) na smer Krajné pred minútou odišiel (13:29). Ako poslanec kraja by som si veľmi rád posvietil aj na zosúladenie spojov, najmä vlakov s autobusmi a naopak, keďže kraj na verejnú dopravu prispieva aj z daní tých, čo ju využívajú.
Taktiež si myslím, že by sa už žiadne spoje nemali rušiť, skôr naopak, verejnú dopravu treba skvalitniť, k čomu okrem zosúladenia prípojov, patrí aj primeraná intenzita dopravy. Verejná doprava je ekologickejšia ako individuálna, znižuje hustotu dopravy, zvyšuje bezpečnosť na cestách ...


3. Slovensko zápasí s chudobou aj preto, že sa rozmohla korupcia. Ako môže občan niečo zmeniť?

Do značnej miery chápem ľudí na Slovensku, že sú znechutení politikou, a preto sa odmietajú na tomto „panskom huncútstve“ zúčastňovať. Niekto povedal, že ak by voľby mohli niečo zmeniť, už dávno by ich zakázali. Čo k tomu teda dodať? Ako mobilizovať svojich spoluobčanov, aby išli voliť?

Myslím si, že ľudia, ktorí ma poznajú, a ktorí aspoň trochu vedia, čím som sa doteraz zaoberal, mi svoj hlas pôjdu dať. Počúvam od nich ponosy, že ma je málo „vidieť“, že nemám žiadne bilbordy, reklamu, prezentácie. Mojou prezentáciou je to, čo robím a ako to robím. Považujem za unikátny prejav pokrytectva, ako sa vždy pred voľbami obsypú cesty na Slovensku bilbordami s tvárami našich „záchrancov“. Okrem toho, že politická reklama pred voľbami je istá forma zadlžovania sa, bilbordy okolo ciest odpútavajú pozornosť vodičov a to, že ich ešte nezakázali, svedčí o tom, ako sú politici na nich závislí, lebo rozumný človek, by ich už dávno zakázal.

Nepotrebujem hlasy od nekritických voličov, ktorí sa rozhodujú na základe toho, kto sa na nich falošne usmieva z bulvárnych médií. Iba kritickí občania môžu Slovensko zmeniť zdola k lepšiemu.