Aj tento paradox akoby poukazoval, že tá velebená a zároveň zatracovaná ústava je dôležitejšia. A preto aj jej článok o bezplatnom školstve môžeme takto vnímať - ešte predtým ako naše deti vstúpia do brán škôl, oslavujeme, okrem iného, aj bezplatné školstvo.

Takto je bezplatné školstvo v ústave deklarované (čl. 42 ods. 2):

Občania majú právo na bezplatné vzdelanie v základných školách a stredných školách, podľa schopností občana a možnosti spoločnosti aj na vysokých školách.

Princípy bezplatného vzdelávania sú potvrdené a bližšie špecifikované v školskom zákone, a to hneď v úvode v § 3:

Výchova a vzdelávanie podľa tohto zákona sú založené na princípoch bezplatnosti vzdelania v základných školách a v stredných školách zriadených orgánom miestnej štátnej správy v školstve, ústredným orgánom štátnej správy alebo orgánom územnej samosprávy (ďalej len "štátna škola").

... ale i ďalej, napríklad v § 13 ods. 7:

Základné školy a stredné školy zapožičiavajú žiakom učebnice, učebné texty a pracovné zošity pre povinné vyučovacie predmety bezplatne.

Pliagou posledných rokov sa stal nátlak učiteľov na rodičov žiakov základných škôl, aby im z roka na rok nakupovali čoraz viac pracovných zošitov, a to aj (väčšinou) na povinné predmety. Riaditelia škôl nerešpektujú ústavný princíp bezplatnosti povinného vzdelávania a tiež školský zákon, pretože ten nariaďuje školám poskytovať nielen učebnice, ale i pracovné zošity žiakom bezplatne.

Princíp bezplatného vzdelávania na základných školách je deklarovaný aj v školských poriadkoch. Žiaci (aspoň tí sčítanejší) ho občas čítajú, aj preto ma na to, že v školskom poriadku je právo žiaka na bezplatné vzdelávanie hneď na začiatku, upozornila moja dcéra. Ona už tiež pochopila, že toto jej právo nie je napĺňané tak, ako by sa patrilo. Celý minulý rok absolvovala napríklad bez pracovného zošita z angličtiny, ktorý je pre účely výučby tohto povinného predmetu - ako povedal jeden učiteľ na rodičovskom združení - alfou a omegou vyučovania angličtiny. Nie je to náhodou aj diskriminácia?

Aj tú - mimochodom - školský zákon vyslovene zakazuje:

Výchova a vzdelávanie podľa tohto zákona sú založené na princípoch zákazu všetkých foriem diskriminácie a obzvlášť segregácie (§ 3 písm. d).

Moja dcéra zvládla učivo z predmetu angličtina aj napriek tomu, že vôbec nepoužívala pracovný zošit na jednotku, dokonca ju - ďalší paradox - učitelia za to chválili a dávali za vzor. Tí učitelia, ktorí by radšej nemali dávať za vzor nikoho iného okrem seba. To by však najprv museli dokázať dodržiavať pravidlá, ktorých dodržiavanie vyžadujú od svojich žiakov. Čo si tak môžu myslieť žiaci o tom, že ich právo na bezplatné vzdelávanie, je každým rokom viac pošliapavané? Nebodaj takto sa budujú základy právny štátu (čl. 1 ústavy) ?

Nie, nebudujú. Takto sa odmalička občanom Slovenskej republiky vštepuje, že spoločenské dohody platia selektívne. Keď to niekomu vyhovuje, tak platia, keď to nevyhovuje, tak neplatia. Ale takto právny štát fungovať nemôže - to je totiž anarchia. A preto ani nefunguje. A na vine nie sú len politici...

Upozorňujem na to preto, že si uvedomujem, ako sa nad občanmi postupne uťahuje zverák vykonávateľov svojvôle demokraticky zvolených politikov reprezentovaný aj takými excesmi aké zažívam aj v súvislosti s narastajúcimi požiadavkami základnej školy, ktorú navštevujú moje dve dcéry. Z roka na rok sme ako rodičia školopovinných detí žiadaní, aby sme stále vo väčšej miere spolufinancovali našu základnú školu, hoci náš právny štát deklaruje, že to robiť nemusíme, pretože základný servis v oblasti výchovy a vzdelávania na základných a stredných školách je zabezpečený bezplatne.

No, a tento rok si od nás pýtajú aj už aj mydlo a toaletný papier.

Po právnej stránke nezákonné, po ľudskej trápne. Trápne najmä vo vťahu k tomu, koľko tomuto štátu musíme dávať. A koľko ešte len budeme...

 

autor: Róbert Oružinský

6.septembra 2012