Bratislavské noviny / Ján Budaj: Nepodarilo sa zbaviť straníckych nominantov
Pokiaľ je to možné, prečítajte si nasledovný článok v pôvodnom kontexte na stránke:
V slovenskom parlamente bola schválená zmena zákona o Bratislave, ktorá umožní primátorovi, aby si vybral námestníkov bez toho, aby ich museli schvaľovať poslanci. Podľa niektorých vraj parlament zmenil zákon, len aby sa mohol stať zástupcom primátora. Zaujímalo nás preto, či mestský poslanec Ján BUDAJ (Zmena zdola, DÚ) príjme prípadnú ponuku a obsadí tretie kreslo bratislavského viceprimátora.
- Milan Ftáčnik ma uistil, že zmena zákona neprišla z jeho iniciatívy. Teraz budú pravidlá rovnaké vo všetkých mestách, čo je napokon správne. Pokiaľ ide o personálnu predstavu, tú Milan Ftáčnik verejne odôvodnil. Navrhoval moje meno, pretože chcel, aby vo vedení mesta neboli len zástupcovia strán, ktoré sa podieľali na riadení mesta v minulosti, ale aj ktosi za tú nemalú časť bratislavskej verejnosti, ktorá tie chyby odmietala a kritizovala. Doterajšie ťahanice boli preto, lebo hoci strany, zodpovedné za minulé roky získali menej poslaneckých mandátov, vytvorili spolu s SaS , ktorá je novou stranou v bratislavskej samospráve, poslaneckú väčšinu. Niektorí z tejto skupiny poslancov dnes už jasne vidia chyby bývalého obdobia, a hlasujú dnes celkom inak. No sú aj takí, čo nechcú ani len počuť, že sa zle hospodárilo, že sa mestský majetok rozdával vopred vybratých záujemcom, bez súťaží atď. Nuž zvykli si vládnuť bez kritiky, dlhé roky neznel v našom bratislavskom parlamente iný hlas, než ich vlastný. Sú aj takí poslanci, čo chcú, aby sme sa v Bratislave vrátili ku „osvedčeným" praktikám, aké boli za pána Ďurkovského. V tom tkvie dôvod aj hlavná línia väčšiny sporov, aké sa vedú v tomto volebnom období v bratislavskom zastupiteľstve. Ja návrat starých čias odmietam, som teda niektorým nežiaduci. Vyvíjali a aj teraz vyvíjajú na primátora nátlak, ponúkali a iste aj teraz budú ponúkať nejaké „obchody", ale rozhodnutie o treťom viceprimátorovi bude už len vecou rozhodnutia primátora Ftáčnika. Uvidíme, ako sa rozhodne.
Klub nezávislých poslancov však už navrhol mestského poslanca a bývalého starostu Záhorskej Bystrice Vladimíra Kuboviča...
- Klub nezávislých poslancov v zastupiteľstve neexistuje. Návrh o ktorom hovoríte dala nezaradená skupina poslancov okolo bývalého Ďurkovského viceprimátora , pána Korčeka. Ja by som to radšej nekomentoval.
V prípade, že by vám primátor ponúkol funkciu viceprimátora, prijali by ste ju? Aj keď len na polovicu volebného obdobia?
- Chcelo by to do druhej polovice volebného obdobia jednoznačnejší posun. Napríklad sa nepodarilo zbaviť praxe, kedy sú do vedenia mestských podnikov menovaní stranícki nominanti. Hoci majú riadiť veľké firmy s miliardovými obratmi - riadiace posty sa neobsadzujú na základe transparentného výberového konania, ale kabinetmi strán. Vyberať manažérov podľa odbornosti - to bol jeden z pilierov môjho volebného programu a ak si dobre pamätám aj programu pána Ftáčnika a dokonca aj kandidátky SDKÚ-DS a ďalších. Po voľbách si na to niektorí takpovediac „nespomenuli". No ak budú mestské organizácie a naše veľké akciové spoločnosti hospodáriť tak, ako uplynulé volebné obdobie, tak Bratislava vyjde na bubon. Už dnes je Bratislava pre obyvateľov drahým mestom, a pritom jej služby veru nie sú vždy najlepšej kvality. Ak sa pozrieme na Viedeň, kde je 80 mestských plavární, u nás máme menej, než pred novembrom 1989 - potom, čo si mesto kúpele Centrál predalo developerom, ostala Bratislavčanom jediná, zastaraná plaváreň, Pasienky, ktorá praská vo švíkoch.
Prijali by ste teda ponuku na viceprimátorske kreslo?
- Skôr než odpoviem, budem hovoriť s primátorom o tom, ako nadobudnúť pri riešení problémov razanciu, ako sa zbaviť tých stereotypov, čo sa už prežili, či dokonca nemali nikdy vzniknúť. Ak by sa do toho mesto pustilo, tak aj za tie dva ostávajúce roky môže priniesť veľa dobrého. Ak mesto ostane pri vzájomnom hádzaní si polien pod nohy a dokonca sa budú konzervovať staré chyby, potom to budem otvorene kritizovať.
Na úrovni mesta je prvýkrát primátor z iného politického tábora ako väčšina mestského zastupiteľstva. Predsedu najväčšieho mestského poslaneckého klubu priznal, že dva roky primátor a poslanci k sebe hľadali cestu. Ako to vnímate z pozície poslanca, ktorý nepatrí k primátorovi ani k tej väčšine mestského zastupiteľstva?
- Ja som našiel v tomto volebnom období aj v kluboch „starých“ strán, ktoré boli zodpovedné za minulé obdobie, veľa slušných a odborne schopných poslancov. Ale zdá sa mi, že ich vôľa ku zmene nemá dostatočnú podporu z vedenia ich strán. Tie totiž nepodstúpili na tému bratislavskej samosprávy sebareflexiu. Je síce pravdou, že napr. KDH sa rozišlo s tvárou, ktorá zosobňovala chyby bratislavskej samosprávy, s bývalým primátorom Ďurkovským, no verejné zhodnotenie neprišlo. Myslím, že preto necítia poslanci, ktorí sú za razantné zlepšenie verejnej služby, dostatočnú silu. Dôsledkom je, že niektoré praktiky sa nám opakujú - ako pri straníckych nomináciách do manažérskych postov. Snažím sa aj v tejto situácii zastupovať občanov, ktorí si želajú, aby sa samospráva mesta vyliečila z chorôb, ktorými trpela. Robil som to doteraz a mienim to robiť aj naďalej. Ak preto nemám dostať tú či onú funkciu, nedá sa nič robiť. Nie som v zastupiteľstve kvôli postom, ale aby som zastupoval voličov. Vkaždom prípade som za to, aby sa to dvojročné obdobie, ktoré bolo poznačené tlakom krízy a v nemalej miere aj rozpormi medzi primátorom a stranami - považovalo za uzavretú kapitolu a aby sa poslanci s vedením mesta pustili s novou energiou do riešenia problémov, ktoré pred mestom stoja. Aje ich teda požehnane.
Uplynulé dva roky sú poznačené výrazným úpadkom verejného priestoru v meste, nedostatok peňazí sa prejavuje v dezolátnom stave mestských komunikácií, zanedbanej starostlivosti o zeleň a čistotu ulíc. Ako to vnímate v kontexte 25. výročia Bratislavy nahlas, ktorá poukazovala práve na zhoršujúce sa životné prostredie v tomto meste?
- Bratislava je v porovnaní s inými hlavnými mestami Európy menšie mesto, ležiace v unikátnej scenérii Dunaja a Malých Karpát. Už tým je dané, že by mohla občanom poskytnúť útulné a pre život príjemné prostredie. Máloktoré mesto má takú biodiverzitu ako Bratislava. Prakticky v každej mestskej časti môžete vyjsť z domu smerom k lesu, k rieke, proste do prírody. V Bratislave sú mimoriadne podmienky na zdravý život a šport, máme tu hory a zároveň lesostep v okolí Rusoviec, kde voľne žije v Európe taký zriedkavý tvor, ako je Drop veľký. Pestrosť terénu, flóry aj fauny vytvára predpoklady pre mimoriadne kvalitný mestský život. Tomuto potenciálu Bratislavy dosiaľ ostávame nesmierne dlžní. Prvú inventúru povedala Bratislava nahlas a nie je náhodou, že vzbura proti totalite začala témou Bratislavy. Hovoriac o Bratislave sme hovorili o poruchách systému. Aj dnes, ak hovoríme o problémoch Bratislavy, hovoríme o poruchách systému, ktorými trpí celé Slovensko. Vari dokument Gorila je o iných vzťahoch? Je to o tom, že straníci za chrbtom verejnosti porcujú verejný majetok, že ho kradnú skrytí obchodníci. Vari sa gorilím móresom bratislavská samospráva vyhla? Aj tunajšie chybné rozhodnutia poslancov boli výsledkom straníckeho tlaku na presadenie kabinetných záujmov v pozadí. Niektoré strany už asi iné nebudú. Je však vecou každého jednotlivého poslanca, či sa postaví na stranu voličov a verejného záujmu, alebo bude voličov klamať a sľuby nesplní. Ako počúvam, toho už majú ľudia plné zuby.
Oproti obdobiu spred 25 rokov je dnes vedenie tohto mesta demokraticky volené a zodpovedá sa voličom. Je v tom predsa len rozdiel...
- O to viac by mali dbať na plnenie volebných sľubov. Vari niekto kandidoval, že sa zasadí o pokračovanie straníckych nominácií do mestských podnikov? Ukážte mi jediného. Všetci sľubovali, že sa to skončí. Občania nemajú čas ani chuť, aby stále strážili mestský majetok, ako to bolo počas zimných nocí, keď sa malo zbúrať PKO. Na to majú občania Bratislavy poslancov - tých vyslali obhajovať verejný záujem. Verte, že dnes nenájdete jediného poslanca, ktorý by nevedel, čo prospeje verejnému záujmu a čo verejnosť chce. Každý jeden vie aj ten okamih, to hlasovanie, kedy sa verejnému záujmu spreneveril. A dnes vie aj každý Bratislavčan, čo chce od poslancov: slušnú politiku, presne tú o ktorej bol 17. november, a nie partokraciu, do ktorej zákulisia nahliadol spis Gorila.
Čo chce samospráva robiť, aby sa zastavil úpadok mesta? O zeleň sa roky nikto nestará, cyklistom chýbajú bezpečné cyklotrasy, kvalita verejnej dopravy sa nezlepšuje, krátia sa peniaze na čistenie ulíc, smetné koše sú preplnené. Toto dnes trápi Bratislavčanov...
- Tá výdavková časť mesta je stále zaťažená veľkým dlhom, ktorý splácame po minulom vedení. Najmä v spomínaných mestských podnikoch sa rozhadzovali peniaze na luxus a vysoké odmeny - a na uliciach boli preplnené smetné koše. To nie je akceptovateľné. Svet sa nemení ľahko, to platilo pre disidentov a ľudí okolo Bratislavy nahlas pred 25 rokmi, a rovnako to je aj teraz. Ale zápas o slušnejšie pomery nemožno vzdať. Verím, že ho nevzdávajú ani Bratislavčania.
Vy ste patrili k tím, ktorí bojovali napríklad za návrat PKO do správy mesta. Podarilo sa ho získať späť, ale PKO je zatvorené a chátra. Mesto nemá na to, aby ho prevádzkovalo. Nebolo to Pyrhovo víťazstvo?
- Vôbec nie. Ako som hovoril od začiatku, na využitie PKO sa môže okamžite vyhlásiť súťaž na výber súkromného partnera, ktorý bude investovať a spravovať PKO a mesto si vyhradí čas, v ktorom bude PKO napĺňať programami v rámci verejnej služby. Nie je správne, aby PKO dotovalo nízkym nájomným komerčnú činnosť, každá podpora, aj nefinančná, by predsa mala mať jasnú príčinu a to verejne odôvodniteľnú. Nechceme predsa, aby sa opäť robili čachre s bytmi, alebo aj s prenájmami PKO, kedy sa istí zvýhodnení umelci mali cítiť istým politikom či stranám zaviazaní. Ja to považujem za formu korupcie, nie preto ľudia platia dane. Ak sa PKO skutočne prevezme do rúk mesta - viem ja, ale aj aktivisti, či hlavná architektka, ako ho kvalitne zrekonštruovať. PKO po rekonštrukcii v hodnote architektúry predčí modernú výstavbu River parku, o tom nepochybujem. V prípade ak mesto vyhlási PPP projekt, budem sa zasadzovať, aby sály PKO slúžili na verejné ciele aspoň pätinu dní, aj to bude viac, než v minulosti. Vtedy boli sály PKO využívané prevažne, možno až na 90 % na komerčné aktivity. Ak sme išli na džezové dni, zaplatili sme nemalé vstupné, a rovnako pri iných podujatiach, plesoch a koncertoch. Verte, že keď mesto urobí súťaž na 20-ročný PPP projekt či na ekonomický prenájom PKO, záujemcovia sa nájdu. A mesto to nebude stáť ani euro.
Keď je to také jednoduché, prečo to mesto doteraz nespravilo?
- Ak tomu dobre rozumiem, stále pretrváva patový stav a mesto de facto nevládne nad PKO. Prostredníctvom svojich zástupcov sa síce vie dostať do budovy PKO, ale vlastníci pozemku mu bránia využívať tento mestský majetok. Budovy tak chátrajú, hoci by nám mohli prinášať príjmy. Je tu nádej, že príde k dohode o zámene pozemku pod PKO – a je obojstrannou škodou, že ku tomu už dávnejšie neprišlo. Ja a so mnou iste aj mnohí občania, a zvlášť občianski aktivisti, sledujeme situáciu a vyzývame na také vyriešenie kauzy PKO, ktoré bude odzrkadľovať verejný záujem. Dôležité je, aby reprezentácia mesta nezabudla, že plán na zbúranie PKO vyvolal spontánny odpor Bratislavčanov, a že aj v neskoršej verejnej diskusii o budúcnosti nábrežnej promenády a PKO sa ukázalo, že hoci od čias aktivít Bratislavy nahlas uplynulo mnoho rokov, Bratislavčania sú aj dnes ochotní postaviť sa za svoje mesto.
Zhováral sa Radoslav Števčík
