Médiá o ZMENE ZDOLA

Príspevok si môžete pozrieť od 44:15. min. v archívnom zázname Správ RTVS z 10.septembra 2013.

Pokiaľ je to možné, prečítajte si nasledovný článok v pôvodnom kontexte na stránke denníka SME.

BRATISLAVA. Obete holokaustu a rasové násilia si dnes pripomenú v Mestskom divadle P. O. Hviezdoslava v Bratislave. V priestoroch divadla budú od 17:00 známe osobnosti čítať mená obetí deportovaných do koncentračného tábora. Informovala o tom dnes na tlačovej besede Eva Salnerová, predsedníčka neziskovej organizácie B´nai B´rith Tolerancia, ktorá podujatie spolu s bratislavským magistrátom organizuje.

Podujatie, ktoré si pripomína obete holokaustu, v Bratislave pripravujú už po štvrtýkrát, informovala novinárka Ľuba Lesná. Ako dodala, každý rok prečítajú mená z jedného transportného listu. Tento rok venujú pozornosť 999 ľuďom zo 4. transportu, ktorých zo Serede do koncentračného tábora Sobibor v Poľsku transportovali 30. marca 1942.
Obeťami sú všetci

Podľa Lesnej je dôležité si túto smutnú časť dejín pripomínať, pretože obeťami neboli len ľudia deportovaní do koncentračných táborov, ale celá spoločnosť. „ My všetci sme boli obeťami holokaustu a fašizmu, preto si treba históriu pripomínať, aby sa to nikdy nezopakovalo,“ uviedla Lesná.

K Ľube Lesnej sa pridala i Salnerová, ktorá pokračovanie podujatia považuje za nesmierne dôležité. „ A to nielen pre židovských obyvateľov, ale pre všetkých, ktorí prídu, aby videli aká hrozná vec sa stala jednej časti slovenského obyvateľstva,“ dodala Salnerová.
Čítať bude Tobias i Vášáryová

Mená ľudí deportovaných 4. transportom do Sobiboru dnes podvečer v Mestskom divadle P. O. Hviezdoslava v Bratislave prečítajú napríklad Szidi Tobias, František Kovár, Ján Budaj či Soňa Valentová. V minulosti sa na podujatí zúčastnili i herečky Milka Vášáryová či Božidara Turzonovová a spevák Peter Lipa. Po prečítaní mien obetí holokaustu organizátori pripravili krátke diskusie s tými, ktorí prežili.

Porozprávať o holokauste i o tom, prečo sa venuje tým, čo ho prežili, príde aj básnik Daniel Hevier.

Do organizácie podujatia, ktoré je súčasťou Európskeho dňa židovskej kultúry, sa tento rok po prvýkrát zapojil i bratislavský magistrát. Ako uviedol námestník primátora Ján Budaj, mesto poskytlo priestory v Divadle P. O. Hviezdoslava a pokrýva i náklady s tým spojené.

“Je to tradícia, ktorú si vážime, je to tradícia, ktorá je zameraná najmä na školy a tie budú aj veľkou časťou hostí dnes v Mestskom divadle P. O. Hviezdoslava,“ uviedol k podujatiu Budaj.
Hlavne školáci

Práve školáci budú dnes pri spomienke na obete holokaustu sedieť v hľadisku divadla. Podľa Ľuby Lesnej by chceli do projektu žiakov škôl zapojiť ešte viac. Dosiahnuť by chceli, aby školáci za menami deportovaných hľadali aj ich príbehy a osudy.

V roku 1941 v deviaty septembrový deň začal v slovenskom štáte platiť Židovský kódex. Nazývalo sa tak vládne nariadenie o právnom postavení Židov, ktoré obsahovalo množstvo protižidovských predpisov.

V dnešný deň - Deň obetí holokaustu a rasového násilia - sa preto pripomínajú zločiny holokaustu a rasovej diskriminácie.
9.9. je dátum spomienky

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky schválili 31. októbra 2001 zákon, ktorým stanovili 9. september ako spomienku na obete holokaustu. Je to deň zápasu proti všetkým prejavom rasizmu, neznášanlivosti, xenofóbie a akejkoľvek formy útlaku a diskriminácie.

Židovský kódex sa nazývalo vládne nariadenie číslo 189 o právnom postavení Židov, ktoré obsahovalo množstvo protižidovských predpisov. Kódex nekompromisne definoval jedincov etnicky a nábožensky, nevyhýbal sa ani slovnému vymedzeniu "židovského miešanca".

Židov na Slovensku zbavil základných občianskych a ľudských práv a nehnuteľného či veľkej časti hnuteľného majetku. Podľa neskoršie vydanej vyhlášky museli nosiť od šiestich rokov žltú šesťcípu hviezdu.

9.9.2013

sita

Pokiaľ je to možné, prečítajte si nasledovný článok v pôvodnom kontexte na stránke SME.

"Vodné diela vodohospodári pomenúvajú podľa miesta prehradenia toku, v tomto prípade Dunaja, preto sa v závislosti od uvažovaných rôznych variantov miesta prehradenia menil aj názov vodného diela," vysvetlil Šíbl.

Technické riešenie ešte nie je

Vplyv vodného diela na prírodu závisí od viacerých faktorov, v prvom rade od konkrétneho technického riešenia, ktoré však v súčasnosti podľa neho ešte nie je známe. Ide najmä o umiestnenie priehradného múru a ostatných objektov vodného diela, ale aj jeho výšku, resp. výšku vodnej hladiny.

"Podľa niektorých variantov by zvýšenie vodnej hladiny zasahovalo na Morave až po Vysokú na Morave a na Dunaji až približne 20 kilometrov proti prúdu od miesta prehradenia na rakúske územie," priblížil Jaromír Šíbl. Ďalšími faktormi vplyvu na prírodu je trasa hrádzí pozdĺž zdrže a režim prevádzky, resp. rozsah kolísania hladiny v zdrži v prípade, že by sa vyrábala elektrická energia v tzv. špičkovom režime. Ďalším negatívnym faktorom je tiež umiestnenie prečerpávacej nádrže v Devínskom kameňolome.

Pre odmietnutie v Rakúsku len na Slovensku

Podľa ministerstva hospodárstva je výstavba vodného diela Bratislava - Pečniansky les dlhodobá vízia zapracovaná do energetickej politiky na nasledujúce roky. "Materiál bude schvaľovaný na jeseň a doteraz neboli podniknuté žiadne konkrétne kroky alebo riešenia," uviedol pre agentúru SITA hovorca rezortu Stanislav Jurikovič.

Po zastavení prípravy na výstavbu spoločného rakúsko-slovenského vodného diela Wolfsthal – Bratislava najmä pre odmietavý prístup rakúskej strany sa Slovensko snaží nájsť adekvátne riešenie, a to umiestnením vodného diela výlučne na slovenskom úseku Dunaja. Vodné dielo by malo byť podľa Jurikoviča na úseku Dunaja medzi diaľničným mostom Lafranconi a ostrovom Sihoť, resp. vyústením karloveského ramena Dunaja.

Envirorezort čaká na hospodárov

Ide o viacúčelové dielo, slúžiť by malo predovšetkým na celoročné zabezpečenie plavebnej hĺbky, ktorá vyhovuje kritériám medzinárodnej plavebnej cesty ako aj na využitie hydroenergetického potenciálu Dunaja na výrobu elektriny ročne v objeme približne 900 GWh.

Termín investície zatiaľ ministerstvo nestanovilo a takisto náklady na stavbu zatiaľ neboli vyčíslené. "Bude to predmetom projektu, ktorý dá vypracovať investor diela," dodal hovorca rezortu hospodárstva Stanislav Jurikovič.

Ministerstvo životného prostredia zatiaľ nemá o plánovanej výstavbe vodného diela Bratislava - Pečniansky les žiadne informácie. Podľa hovorcu envirorezortu Maroša Stana sa tým začne rezort zaoberať až vtedy, keď dostane príslušný podnet od ministerstva hospodárstva. Ostrov Sihoť je však podľa neho mimoriadne citlivá oblasť, zásadná pre zásobovanie Bratislavy vodou.

Pokiaľ je to možné, prečítajte si nasledovný článok v pôvodnom kontexte na stránke webnoviny.sk.

BRATISLAVA 23. augusta (WEBNOVINY) - Výstavba vodného diela Bratislava - Pečniansky les, ktorej plán pochádza z dielne ministerstva hospodárstva, by mala viacero negatívnych vplyvov.

V prvom rade to je fyzická likvidácia biotopov lužných lesov, mokradí a tečúcich vôd priamo v lokalite výstavby, informoval agentúru SITA Jaromír Šíbl z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia (BROZ).

Tam, kde sú teraz prevažne prírodné biotopy, by vzniklo podľa neho veľké technické dielo. Týka sa to najmä Karloveského ramena, ostrova Sihoť a Pečnianskeho lesa.


Zatopenie biotopov

Vodné dielo by spôsobilo takisto trvalé alebo periodické zatopenie prírodných biotopov, pričom rozsah závisí od veľkosti a tvaru zdrže a režimu prevádzky. Tečúce biotopy by sa zmenili na stojaté alebo len pomaly tečúce vody, následkom čoho by zanikli vzácne živočíšne spoločenstvá na celom dotknutom úseku. To sa podľa Šíbla týka najmä hlavného toku Dunaja, Karloveského a Devínskeho ramena. "Dnes tu žije viacero vzácnych a ohrozených, tzv. prúdomilných rýb ako jesetery, ktoré po prehradení stratia vhodné podmienky pre život," vysvetlil.

Takisto by mohli byť potenciálne ohrozené zdroje pitnej vody v Pečnianskom lese a na Sihoti. Súčasné územie má podľa jeho slov športový, rekreačný aj estetický potenciál, ktorý by bol výstavbou vodného diela zničený. Prírodné scenérie Karloveského ramena a hlavného toku Dunaja s brehovými porastami a štrkovými plážami tak, ako ich poznáme dnes, podľa Šíbla zaniknú a budú nahradené technickým dielom.


Nesúhlas rakúskej strany

Ilustračné foto: SITA/Dušan Hein

Väčšina uvedených vplyvov spôsobených vzdutím hladiny a zmenami vodného režimu by sa prejavila aj na rakúskom území vrátane národného parku Donau Auen, pričom ich intenzita bude postupne klesať smerom proti prúdu. "Tieto vplyvy by boli natoľko závažné, že možno s istotou očakávať nesúhlas rakúskej strany s budovaním vodného diela čo i len na našom území,"poznamenal Jaromír Šíbl.

Z technického hľadiska je však podľa neho otázne, či je toto dielo vôbec možné vybudovať bez súčinnosti s rakúskou stranou a ak by to aj bolo možné, aká by potom bola jeho efektivita. Ide o pomer vynaložených nákladov a ekonomických prínosov v porovnaní so škodami na prírodnom prostredí. "Navyše výstavbou a prevádzkou vodného diela by sa závažne poškodili viaceré územia európskeho významu ako aj biotopy a druhy európskeho významu, takže rovnako s istotou možno očakávať sankcie zo strany Európskej komisie za porušenie Smernice o biotopoch a Rámcovej smernice o vodách," uzavrel Šíbl.


Snaha nájsť riešenie

Podľa ministerstva hospodárstva je výstavba vodného diela Bratislava - Pečniansky les dlhodobá vízia zapracovaná do energetickej politiky na nasledujúce roky. "Materiál bude schvaľovaný na jeseň a doteraz neboli podniknuté žiadne konkrétne kroky alebo riešenia," uviedol pre agentúru SITA hovorca rezortu Stanislav Jurikovič.

Po zastavení prípravy na výstavbu spoločného rakúsko-slovenského vodného diela Wolfsthal – Bratislava najmä pre odmietavý prístup rakúskej strany sa Slovensko snaží nájsť adekvátne riešenie, a to umiestnením vodného diela výlučne na slovenskom úseku Dunaja. Vodné dielo by malo byť podľa Jurikoviča na úseku Dunaja medzi diaľničným mostom Lafranconi a ostrovom Sihoť, resp. vyústením karloveského ramena Dunaja.


Celoročné zabezpečenie

Ilustračné foto: SITA/Diana Černáková

Ide o viacúčelové dielo, slúžiť by malo predovšetkým na celoročné zabezpečenie plavebnej hĺbky, ktorá vyhovuje kritériám medzinárodnej plavebnej cesty ako aj na využitie hydroenergetického potenciálu Dunaja na výrobu elektriny ročne v objeme približne 900 GWh. Termín investície zatiaľ ministerstvo nestanovilo a takisto náklady na stavbu zatiaľ neboli vyčíslené. "Bude to predmetom projektu, ktorý dá vypracovať investor diela,"dodal hovorca rezortu hospodárstva Stanislav Jurikovič.

Ministerstvo životného prostredia zatiaľ nemá o plánovanej výstavbe vodného diela Bratislava - Pečniansky les žiadne informácie. Podľa hovorcu envirorezortu Maroša Stana sa tým začne rezort zaoberať až vtedy, keď dostane príslušný podnet od ministerstva hospodárstva. Ostrov Sihoť je však podľa neho mimoriadne citlivá oblasť, zásadná pre zásobovanie Bratislavy vodou.

SITA

Príspevok odznel (od 6_30 min.) v Správach RTVS.

Príspevok odvysielala bratislavská metropolitná televízia 12.augusta 2013 v Správach.

Príspevok odvysielala TV Markíza v Televíznych novinách.

Vodná priehrada by mala by mala stáť tesne medzi Mostom Lafranconi a rakúskymi hranicami. Informáciu o plánoch priniesol denník SME.

Hovorca ministerstva hospodárstva Stanislav Jurikovič vysvetlil, že by išlo možný teoretický zdroj výroby elektrickej energie, čiže využitie hydroenegetického potenciálu a samozrejme aj zabezpečenie plavebnej hĺbky na tomto toku Dunaja.

Hochschornerovci strávili v karloveskej lodenici roky. Aj pre prvé zlato z Atén sa pripravovali tu.

(Foto: SITA)

Sú to však zatiaľ len plány a má to dlhodobý charakter. Jednoznačne proti dielu sú ochranári, pretože výstavba by zasiahla územie európskeho významu.

„Myslím že je to ten najhorší možný nápad, čo by sa na tomto území dalo postaviť. Toto územie má v prvom rade slúžiť na rekreáciu. Toto vodné dielo by územie prakticky zlikvidovalo v tej podobe, ako ho poznáme teraz,“ tvrdí ochranár Jaromír Šíbl.

Karloveské rameno s lodenicou.

(Foto: TASR)

Proti sú aj vodáci, ktorí na mieste možnej budúcej priehrady sídlia. "Sme tu už 35 rokov a naša lodenica vychovala reprezentantov aj olympionikov a my to vnímame veľmi negatívne. Pre  vodný šport katastrofa tu," dodáva Igor Mičušík z vodáckeho klubu TATRAN v Karlovej Vsi.

S víziami o novom vodnom diele vyjadruje absolútny nesúhlas aj starosta rakúskej obce v tesnej blízkosti Bratislavy. "Wolfsthal chce aj naďalej ležať pri Dunaji a nie za niekoľko metrov vysokou hrádzou, povedal pre denník Sme Gerhard Schodinger.

Ministerstvo hospodárstva však nateraz upokojuje. Žiadne konkrétne plány dnes neexistujú. O osude výstavby vodného diela rozhodne vláda na jeseň.

12.augusta 2013

Matej Neumann

Pokiaľ je to možné, pozrite  si nasledovný príspevok v pôvodnom kontexte na stránke noviny.sk:

BRATISLAVA - Štát zrejme vybuduje v Bratislave nové vodné dielo! A to rovno medzi významným vodným zdrojom neďaleko ostrova Sihoť a mostom Lafranconi. Ochranári však už teraz krútia hlavami a tvrdia, že dôjde k likvidácii biotopov.

Slovensko nad výstavbou stále uvažuje aj napriek tomu, že už aj Rakúsko dalo od projektu ruky preč. Ostrov Sihoť je významná zásobáreň pitnej vody. No a práve medzi týmto ostrovom a neďalekým mostom Lafranconi by malo vyrásť nové vodné dielo.

"Zámerom je využiť práve voľnú kapacitu na Dunaji tak, aby tam mohla vzniknúť vodná elektráreň," uviedol Stanislav Jurikovič, hovorca ministerstva hospodárstva. Ministerstvo tiež hovorí o zabezpečení dostatočnej plavebnej hĺbky počas celého roka.
Ochranári sa búria

Na úplne opačnom brehu však stoja ochranári. Podľa nich dôjde k totálnej likvidácii niektorých rastlín a živočíchov. "Napríklad bobra európskeho, alebo populácie rýb, ktoré sú viazané na mŕtve ramená a na samotný tok Dunaja," hovorí Milan Janák z Inštitútu aplikovanej ekológie Daphne.

Ochranári navyše tvrdia, že práve táto voda mimo hlavného toku, ktorý sa teraz aspoň trochu hýbe by po vybudovaní diela ostal stáť a práve to by zničilo biotopy. "Od tohoto projektu už dávnejšie ustúpila Rakúska strana a to je dnes jeden z hlavných dôvodov, prečo to vodné dielo ešte nestojí," hovorí ochranca prírody Jaromír Šíbl.
Vláda chce rozhodovať na jeseň

Podľa ochranárov tak Rakúšania urobili pre výrazný negatívny dopad na životné prostredie, keďže dielo by zasahovalo aj do ich územia. Napriek tomu sa Slovensko vydáva vlastnou cestou. A vraj bude hľadať investora, ktorý by dielo postavil. Rozhodovať o tomto zámere plánuje vláda už na jeseň.

7.augusta 2013

zdroj: noviny.sk

Pokiaľ je to možné, prečítajte si nasledovný článok v pôvodnom kontexte na stránke SME.

Záznam relácie nájdete v archíve Bratislavskej televízie na tejto adrese.

Pokiaľ je to možné, prečítajte si nasledovný článok v pôvodnom kontexte na stránke teraz.sk:

"Výsledkom prerokovania je vlastne to, že rozpor trvá vo všetkých bodoch, ktoré sme požadovali,"uviedol pre TASR Smatana po skončení rozporového konania. Občanom, ktorí sa podpísali pod hromadnú pripomienku, sa napríklad nepáčil návrh, že do okresných a okrskových volebných komisií bude môcť delegovať svojich zástupcov len tá politická strana, ktorá v ostatných voľbách do Národnej rady SR získala aspoň tri percentá hlasov. "Naša argumentácia sa zameriavala hlavne na to, že vznikajú privilegované strany a že sa prenáša volebný výsledok z jedného obdobia do druhého úplne nesystémovo," argumentoval Smatana. Taktiež upozornil na prípad, ak sa strany rozhodnú pred voľbami vytvoriť koalíciu a v nasledujúcich voľbách už v koalícii nebudú.

"Preskúmame možnosť, či nie sú tieto články protiústavné, pretože ústava definuje, že musí byť rovný prístup k funkciám a tvrdíme, že delegáti malých alebo začínajúcich politických strán majú nerovný prístup k dôležitej funkcii člena okrskovej komisie," dodal na margo ďalšieho postupu Smatana. Keďže členom okrskových komisií sa za výkon ich činnosti platí, hlavným argumentom ministerstva pre navrhovanú zmenu bolo šetrenie peňazí. Rezort počíta s tým, že zmeny vo volebných zákonoch by mali v najbližších dvoch rokoch priniesť úsporu asi 1,5 milióna eur.

Zástupcovia občanov nepochodili ani s požiadavkou, aby ľudia dostávali v krajských a obecných voľbách zoznamy kandidátov do domácností. "Nie každý volič, to je plytvanie, ale každá domácnosť aby dostala zoznam kandidátov," ozrejmil Smatana. Podľa neho sa tak zvýši informovanosť voličov. Podľa návrhu obec uverejní zoznam zaregistrovaných kandidátov najneskôr 25 dní pred dňom konania volieb spôsobom "v mieste obvyklým". Zástupcovia verejnosti sa obávajú, že vo väčšine miest a obcí to znamená vyvesenie na úradnej tabuli, v lepšom prípade aj na webovej stránke obce. Takéto informovanie považujú za nedostatočné a šetrenie na informovanosti voličov za kontraproduktívne.

"Vzhľadom na to, že rezort vnútra sa zaoberá relevantnými pripomienkami k návrhu zákonov počas celého týždňa, konkrétnejšie informácie poskytneme až po vyhodnotení všetkých pripomienok a uzavretí celého procesu," uviedla pre TASR Dana Pohlodová z komunikačného odboru MV SR.

tasr

Pokiaľ je to možné, prečítajte si nasledovný článok v pôvodnom kontexte na stránke teraz.sk:

Podpísaným občanom sa nepáči návrh, že do okresných a okrskových volebných komisií bude môcť delegovať svojich zástupcov len tá politická strana, ktorá v ostatných voľbách do NR SR získala aspoň tri percentá hlasov. "Navrhovaná úprava znižuje participáciu občanov na priebehu a kontrole volebného aktu. Zakladá nerovnosť politických strán, zjavným spôsobom diskriminuje menšie a novozaložené politické strany a novovytvorené koalície. Predkladaná úprava zvýhodňuje veľké politické strany a snaží sa šetriť na nesprávnom mieste," upozorňujú Juraj Smatana a Elena Pätoprstá, ktorí občanov zastupujú. V hromadnej pripomienke preto navrhujú zachovať právo všetkých kandidujúcich strán a koalícií delegovať svojho zástupcu do okresnej a okrskovej volebnej komisie.

Zástupcom verejnosti sa tiež nepozdáva návrh, aby obec uverejnila zoznam zaregistrovaných kandidátov najneskôr 25 dní pred dňom konania volieb spôsobom "v mieste obvyklým". "Spôsob 'v mieste obvyklým' vo väčšine miest a obcí znamená vyvesenie na úradnej tabuli, v lepšom prípade aj na webovej stránke obce. Takéto informovanie považujeme za nedostatočné a šetrenie na informovanosti voličov za kontraproduktívne. Preto navrhujeme zasielanie zoznamu zaregistrovaných kandidátov do domácností a zverejnenie celoštátneho zoznamu kandidátov na webovej stránke ministerstva vnútra,"odporúčajú Smatana a Pätoprstá.

Keďže členom okrskových komisií sa za výkon ich činnosti platí, hlavným argumentom ministerstva pre navrhovanú zmenu bolo šetrenie peňazí. Rezort počíta s tým, že zmeny vo volebných zákonoch by mali v najbližších dvoch rokoch priniesť úsporu asi 1,5 milióna eur.

Minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) sa po kritike, ktorá sa na adresu jeho návrhov vzniesla, vyjadril, že je pripravený akceptovať všetky rozumné návrhy, ktoré zákon vylepšia, zabezpečia transparentnosť a korektnosť. Zároveň tvrdí, že najväčšia debata sa bude konať ešte v parlamente.

tasr

Pokiaľ je to možné, prečítajte si nasledovný článok v pôvodnom kontexte na stránke Piešťanského denníka:

"Potrebovali to s nami prebrať, no neakceptovali naše pripomienky. Vyplynulo, že máme odlišné pohľady na vec,“ povedal agentúre SITA po skončení dnešného rozporového konania Smatana.

V hromadnej pripomienke, pod ktorú sa podpísalo takmer sedemsto občanov, kritizovali návrh, podľa ktorého do okresných a okrskových volebných komisií budú môcť byť delegovaní len občania za strany, ktoré v ostatných parlamentných voľbách dosiahli aspoň tri percentá hlasov. „Nedošlo k tomu, že by bola odstránená podľa nášho názoru až protiústavná nerovnosť veľkých a malých politických strán,“ tvrdí Smatana. Hovorí, že kým veľké strany môžu pokryť šesťtisíc okrskov svojimi platenými členmi, malé alebo nové strany majú možnosť si tam poslať len ľudí na monitorovanie. „Toto považujeme za porušenie ústavného práva,“ uviedol s tým, že ministerstvo tiež upozornili na to, aké komplikácie to môže prinášať pri prípadnej tvorbe a zániku koalícií do národnej rady. Podľa Smatanu nie je správne argumentovať pri znížení počtu členov volebných komisií ekonomickými dôvodmi. „Ak ide o príspevok, tak nech ho znížia a ušetria,“ mienil.
Druhá časť hromadnej pripomienky sa venovala požiadavke, aby občania dostali 25 dní pred voľbami do každej domácnosti zoznam kandidátov nielen vo voľbách do parlamentu, ale aj pri regionálnych a komunálnych voľbách. „Argumentovali sme tým, že ide o informovanú účasť a ľudia, najmä starší, získajú dostatočný čas na to, aby sa oboznámili s ponukou, a potom sa predíde tomu, že budú nervózne povstávať pred nástenkou pred volebnou miestnosťou, čo je aj nedôstojné,“ tvrdí Smatana. Podľa jeho slov úradníci ministerstva argumentovali tým, že by to stálo veľa peňazí.
Ministerstvo vnútra sa k pripomienkam k návrhu zákona vyjadrí až po ich celkovom vyhodnotení. „Vzhľadom na to, že rezort vnútra sa zaoberá relevantnými pripomienkami k návrhu zákonov počas celého týždňa, konkrétnejšie informácie poskytneme až po vyhodnotení všetkých pripomienok a uzavretí celého procesu,“ povedala agentúre SITA Dana Pohlodová z komunikačného odboru.


pr;mt

Zdroj: SITA

Pokiaľ je to možné, prečítajte si nasledovný článok v pôvodnom kontexte na stránke SME:

BRATISLAVA. Občianskym aktivistom prekáža, že štát už nechce voličom posielať do schránok zoznam kandidátov vo voľbách. Po novom ich majú mať k dispozícii až vo volebnej miestnosti.

„Je úplne nedôstojné, aby sa šetrilo na takejto veci. To, ako dopadnú voľby a kto sa dostane do parlamentu, môže napáchať oveľa väčšie škody,“ povedala aktivistka Elena Pätoprstá po utorkovom rokovaní na ministerstve vnútra.

Ministerstvo pod vedením Roberta Kaliňáka podľa nej včera odmietlo ustanovenie vyškrtnúť z návrhu volebného kódexu.

Hromadnú pripomienku podpísalo takmer 700 ľudí.

Aktivista Juraj Smatana upozorňuje, že ministerstvo nechce umožniť ani to, aby členmi obvodných a okrskových volebných komisií boli aj zástupcovia strán, ktoré v predchádzajúcich voľbách získali menej ako tri percentá. „Je to diskriminačné.“

Ústrednej volebnej komisie sa limit nemá týkať.

Ministerstvo sa k výhradám aktivistov priamo nevyjadrilo. Tvrdí, že do piatka rieši relevantné pripomienky, po ich vyhodnotení sľubuje bližšie informácie.

Nové volebné pravidlá musia prejsť vládou a parlamentom.

Mária Benedikovičová a tasr

Príspevok o letnej čitárni odvysielala Bratislavská televízia 29.júla 2013 v Správach.

Pokiaľ je to možné, prečítajte si nasledovný článok v pôvodnom kontexte na stránke:

http://www.tvba.sk/home/letna-citaren-v-priestoroch-primacialneho-palaca-ponuka-prijemny-relax/

Nádvorie národnej kultúrnej pamiatky, meštianskeho domu paláca Ruttkayovcov –Vrútockých, bolo zanedbané a slúžilo najmä  ako príležitostné parkovisko. Občas ho využívali mladí ľudia, ktorí v nočných hodinách posedávali v skrytých zákutiach nádvoria, a nebolo výnimkou, že ho znečisťovali a devastovali. Turistov  odrádzal neporiadok  a výhľad na smetné nádoby. Napriek tomu nádvorie malo a má svoju historickú hodnotu, o čom svedčí aj fakt, že je súčasťou turistických prehliadok. Návštevníci sa totiž ocitnú na nádvorí paláca Ruttkayovcov – Vrútockých, ktorý je národnou  kultúrnou pamiatkou. Dom bol postavený v 2. polovici 16-tého storočia a predstavuje typický príklad bratislavskej renesančnej architektúry s toskánskymi stĺpmi.

Nádvorie dostalo v týchto dňoch nový šat a dizajn. Samotná revitalizácia trvala vyše jedného týždňa, za ktorý sa priestory vymaľovali, vyčistili a vyzdobili mobilnou zeleňou, kvetmi, kríkmi. Na nádvorie boli inštalované 3 zreparované lavičky z depozitu magistrátu hl. mesta, ako aj zriadené wifi pripojenie, a pribudlo ležadlo a vaky (zapožičala ich firma Konsepti). Dve knižničné skrine mesto premiestnilo bezplatne z mobiliáru Mestskej knižnice, ktorá zároveň poskytla aj väčšinu kníh a dennej tlače. Celkové rekonštrukčné náklady predstavujú cca 200 eur.

Letná čitáreň na nádvorí paláca Ruttkayovcov – Vrútockých  je otvorená od 8.00 do 18.00 hodiny. Navyše pri oddychovaní sa môžu návštevníci zapojiť do ankety “Odkaz radnici,” v ktorej sa môžu vyjadriť k pekným aj problematickým stránkam Bratislavy a poslať svoj “odkaz radnici.” V priestoroch nádvoria sa budú konať taktiež rôzne výstavy, v súčasnosti je tam výstava relaxačných zariadení, dizajnové vaky a ležadlo  s malým dreveným pódiom. Všetky tieto predmety boli získané sponzorsky z architektonickej dielne, ktorá sa prezentovala  počas tohtoročných  Dní architektúry a dizajnu.

Projekt vznikol z podnetu námestníka primátora  Bratislavy Jána Budaja. Na jeho e-mailovú výzvu dokonca darovali knihy do Letnej čitárne aj niektorí poslanci mestského zastupiteľstva, pracovníci magistrátu či  osobnosti z oblasti kultúry. Využitie nádvoria týmto spôsobom zvýšilo  turistickú atraktívnosť samotného priestoru, ako aj Primaciálneho paláca.


23.7.2013   11:13| TVBA

Pokiaľ je to možné, prečítajte si nasledovný článok v pôvodnom kontexte na stránke:
http://bratislava.sme.sk/c/6878147/primacialny-palac-ponuka-pocas-prazdnin-aj-relax-v-letnej-citarni.html

BRATISLAVA. Obyvatelia i návštevníci Bratislavy môžu počas prázdninových mesiacov nájsť miesto pre relax a oddych aj v Letnej čitárni na nádvorí paláca Ruttkayovcov-Vrútockých v priestore Primaciálneho paláca. Ešte nedávno zanedbané miesto medzi zadným traktom Primaciálneho paláca a Uršulínskou ulicou prešiel takmer kompletnou premenou.
"Počas týždňovej revitalizácie sa priestory nádvoria vymaľovali, vyčistili a ozdobili mobilnou zeleňou, kvetmi a kríkmi," informovala vedúca referátu mediálnej komunikácie bratislavského magistrátu Daniela Rodinová.
Na nádvorí boli inštalované lavičky, sedacie vaky a zabezpečilo sa tiež wifi pripojenie. "Časť zaradenia nádvoria poskytla aj Mestská knižnica v Bratislave, ktorá zároveň zabezpečila aj väčšinu kníh a dennej tlače, ktoré sú v čitárni k dispozícii," dodala Rodinová.
Návštevníci si tak v pokojnom a príjemnom prostredí môžu počas júla a augusta v Letnej čitárni prečítať pripravenú literatúru, prelistovať dennú tlač a časopisy. Popritom sa návštevníci môžu zapojiť aj do ankety "Odkaz radnici," v ktorej sa môžu vyjadriť k pekným aj problematickým stránkam Bratislavy.
Rodinová informovala, že projekt vznikol z podnetu námestníka primátora Bratislavy Jána Budaja. "Meštiansky dom paláca Ruttkayovcov-Vrútockých, postavený v druhej polovici 16. storočia v renesančnom štýle, je národnou historickou pamiatkou, napriek tomu jeho nádvorie dlhodobo chátralo," pripomenula Rodinová.
Dodala, že nádvorie slúžilo najmä ako príležitostné parkovisko. Nezriedka sa stalo i terčom devastácie a chuligánskych činov mladých ľudí, ktorí sa na nádvorí stretávali vo večerných hodinách.

tasr

Pokiaľ je to možné, prečítajte si nasledovný článok v pôvodnom kontexte na stránke:
http://bratislava.sme.sk/c/6876046/na-bratislavske-pko-bude-mozno-sutaz.html

BRATISLAVA. Prázdna a tmavá budova, okolo odpadky. Pred niekoľkými rokmi tam ľudia chodili za kultúrou či na beánie, dnes priestor obchádzajú.

Od konca roku 2010, keď ho bývalé vedenie mesta odovzdalo investorovi, ktorý tam chce stavať, bratislavský Park kultúry a oddychu na nábreží neďaleko centra chátra.

Oživenie pritom sľubovalo terajšie vedenie mesta už na jeseň v roku 2011.

Námestník primátora Ján Budaj (Zmena zdola, DU) teraz žiada primátora Milana Ftáčnika (nezávislý s podporou Smeru), aby v septembri predložil mestským poslancom materiál o otvorení PKO pre ľudí.

„Som presvedčený, že otvorené a využívané malo byť už dávno,“ hovorí Budaj. „Uteká čas aj peniaze.“

Tisíce eur mesačne

Otvorenie a sprevádzkovanie PKO by stálo zadlžené mesto tisíce eur.

Ftáčnik pripomenul, že PKO vydal bývalý primátor Andrej Ďurkovský (vtedy KDH) vlastníkovi pozemkov pod budovami firme Henbury v decembri 2010 dobrovoľne.

Ak by chcela Bratislava mestské budovy na súkromných pozemkoch využívať, musela by firme Henbury platiť vyše 20-tisíc eur mesačne. „Ide o štyri eurá na štvorcový meter za tento veľký objekt,“ hovorí Ftáčnik.

Budaj vraví, že je verejne známe, že sa po voľbách na rokovaniach s Henbury nezhodol primátor s vlastníkom pozemkov na výške nájmu.

„Táto nedohoda by nemusela byť prekážkou využívania nášho majetku. Na uplatnenie práva užívať svoj majetok sme mohli žiadať súd o predbežné opatrenie, podobne súdnou cestou sa dá dosiahnuť rozhodnutie o primeranej výške nájomného.“

Aj riaditeľ Ftáčnikovej kancelárie Ľubomír Andrassy hovorí, že výšku nájmu by mal určiť súd, na ktorý sa mesto obrátilo. „Z právneho hľadiska nie je ľahké objekt otvoriť.“

Návrh na súťaž

Námestník Budaj chce, aby mesto získalo opäť kontrolu nad svojimi budovami.

Pripomína, že Ďurkovský ich vydal na zbúranie bez vedomia vtedajšieho zastupiteľstva. Ďurkovského preto aj vyšetrovala polícia, trestné stíhanie však zastavila.

„Nemáme kontrolu ani z hľadiska bezpečia pred požiarom alebo inými nehodami,“ hovorí Budaj a pripomína, že mestu takto utekajú aj peniaze, ktoré kedysi PKO zarábalo.

Problém s financovaním a obnovou PKO navrhuje Budaj riešiť súťažou na nájomcu, čiže prevádzkovateľa.

„Ten budovy reštartuje a mestu v nich prenechá priestor na verejnoprospešné akcie, na ktorom sa vzájomne dohodneme. PKO je posledná šanca mesta poskytovať občanom priestory pre širokú škálu podujatí, pri ktorých nepôjde len o zisk.“

Nábrežie prebudujú

Zástupcovia mesta dnes môžu do PKO vstúpiť len v prípade havárií, údržby či temperovania. Primátor vraví, že kotolňa v spoločenskej sále nefunguje a zatiaľ ju mesto ani nedalo opraviť. V tohtoročnom rozpočte na to peniaze nevyčlenili.

Námestníčka primátora, Petra Nagyová-Džerengová (Most-Híd), pripomenula, že sa na PKO pýtala pred rokom a nič sa neudialo. Ak sa nič neurobí, zima vraj môže PKO opäť zaskočiť.

Sprevádzkovanie budov na nábreží žiadajú od mesta aj občianski aktivisti z iniciatívy Bratislava otvorene. Upozorňujú aj na návrh promenády, ktorú má spraviť Henbury vrátane protipovodňového múrika.

„Vyplýva to zo zmluvy, ktorú uzavrel v júni 2010 primátor Ďurkovský,“ hovorí Ftáčnik. Henbury má promenádu zrekonštruovať do roku 2016. Obnovu nábrežia vyčíslili na štyri milióny eur.

„Najskôr sa tomu budú venovať odborné útvary magistrátu a potom bude verejná debata,“ sľubuje Ftáčnik.

Diskusia má byť aj o travertínovej balustráde architektov Ivana Matušíka a Ivana Szalaya, ktorá stojí na nábreží. Viacerí poslanci odmietajú múr, ktorý by bol bariérou a zacláňal by výhľad na Dunaj.

O PKO vedie mesto s investorom súdny spor, hľadá tiež možné pozemky, ktoré by s firmou Henbury zamenilo.

K dohode dodnes neprišlo. Bratislavskí poslanci totiž v roku 2011 odhlasovali zachovanie celého PKO.

Lucia Tkáčiková

Viceprimátor Bratislavy Ján Budaj (Zmena zdola, DÚ) sa vyjadruje 16.júla 2013 v žurnále Rádia Regina na tému rozostavanej Zelenej kocky na Hodžovom námestí.

Celý Žurnál si môžete vypočuť vo webarchíve verejnoprávneho rozhlasu.:

Samotný príspevok o Zelenej kocke si môžete vypočuť tu.

Príspevok odvysielala Bratislavská televízia 18.júla 2013 v rámci svojho Metropolitného magazínu.

Autor: Rastislav iliev