Médiá o ZMENE ZDOLA

Bratislavská televízia odvysielala príspevok 11.júla 2013 v rámci svojho Metropolitného magazínu.

Pôvodné umiestnenie článku:

http://aktualne.atlas.sk/pride-cyril-s-metodom-pred-parlament-nahradit-by-mohli-komunisticke-vitanie/slovensko/politika/

S touto iniciatívou vyšiel prednedávnom predseda KDH a podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky Ján Figeľ. Ten v takomto kroku vidí hneď dve výhody.

„Pred parlamentmi demokratických krajín bývajú neanonymné sochy zakladateľov štátov alebo ich dejateľov, ktorí výrazne ovplyvnili históriu. Pred slovenským parlamentom je anonymná socha od Jána Kulicha, ktorá tam pôvodne ani nemala byť,“ skonštatoval líder kresťanských demokratov na margo kontroverzného výtvoru Vítanie.

Naopak, súsošie Cyrila a Metoda by považoval za vhodné vyjadrenie základov, na ktoré sa v preambule odvoláva aj Ústava Slovenskej republiky. Preto plánuje s touto ideou osloviť aj súčasné vedenie parlamentu.

OBRAZOM: Cyril a Metod sú k nakúsnutiu. Oslavy spestrila výstava perníkov

„Podnetom bola aj neschopnosť bratislavského mestského zastupiteľstva sa dohodnúť na umiestnení súsošia Sv. Cyrila a Metoda na území Bratislavy. O to viac si myslím, že výsostným a najvhodnejším priestorom je parlament týčiaci sa nad hlavným mestom,“ dodal Figeľ pre Aktuálne.sk.

Parlament by pritom takúto sochu nemusel financovať sám. Už pred časom totiž súťaž na súsošie Cyrila, Metoda a Gorazda vyhlásila Matica Slovenská. Aj preto predseda Marián Tkáč v princípe túto iniciatívu podporuje.

"Záleží nám na tom, aby tento rok alebo začiatkom budúceho, malo súsošie svätcov priestor v hlavnom meste a priestor pred Národnou radou je tiež vhodný," skonštatoval šéf Matice pre Aktuálne.sk.

Smer chce diskusiu, Lipšic nechce rozhodovanie politikov

Proti takejto iniciatíve by nebola ani podpredsedníčka parlamentu a poslaneckého klubu Smeru-SD Jana Laššáková. Upozorňuje však, že v tejto chvíli nemá dostatok informácií, aby sa mohla vyjadriť jednoznačne.

„Miesto v okolí parlamentu a Bratislavského hradu by bolo vhodné. Určite však treba o tejto otázke diskutovať,“ skonštatovala pre Aktuálne.sk.

Nezávislý poslanec a predseda mimoparlamentej Novej väčšiny - Dohody Daniel Lipšic síce v takomto rozhodnutí tiež problém nevidí, ale nemyslí si, že by o umiestnení akejkoľvek sochy mali rozhodovať práve politici.

„Bolo by to určite lepšie, než tá súčasná socha. Keď však politici rozhodovali o umiestnení sochy, dopadlo to väčšinou veľmi zle. To svedčí o odtrhnutosti niektorých politikov od reálneho života,“ vyhlásil Lipšic pre Aktuálne.sk.

Paška zatiaľ informácie nemá

Jasné nie solúnskym bratom tak zatiaľ hovorí len poslanec SaS Martin Poliačik. Ako poznamenal pre Aktuálne.sk, v slovenskej histórii by sa našlo „minimálne 10 štátnikov, ktorí viac symbolizujú moderný parlamentarizmus než Cyril a Metod“.

„Skôr by sme teda mali siahnuť po niekom, kto je symbolom demokracie a slobodnej výmeny názorov, než po Cyrilovi a Metodovi, ktorý s parlamentarizmom nemajú spoločné nič,“ nazdáva sa zástupca liberálov.

Cyril a Metod budú stáť na Gorazdovej ulici v Bratislave alebo na Hrade

Rozhodujúce slovo tak zrejme zostane na predsedovi parlamentu Pavlovi Paškovi. Ako sa on postaví k tomuto návrhu však zatiaľ nevedno.

„O ničom takom, čo ste popísali vo vašich otázkach sa neuvažuje,“ povedal hovorca predsedu NR SR Pavel Chovanec.

Sochy plné rozporov

Umiestňovanie sôch v slovenskej metropole je pritom tvrdým orieškom už niekoľko rokov. Rozrušenú debatu spôsobilo premiestnenie sochy „federálneho“ leva spred Slovenského národného múzea na nákupno-oddychovú zónu Eurovea. Až pod touto sochou je totiž socha M.R. Štefánika.

Navyše sochu leva nahradil niekdajší československý prezident T.G. Masaryk, ktorý pre niektorých stále tŕňom oku pre jeho čechoslovakizmus.

Svojej sochy sa zatiaľ v Bratislave nedočkala ani rakúsko-uhorská panovníčka Mária Terézia, ktorú aktivisti chceli vidieť pri dunajskej promenáde miesto súsošia štúrovcov.

O peripetiách so súsoším Cyrila a Metoda by mohli rozprávať aj v Komárne. Tu síce sochu vierozvestcov majú, ale jej „domovom“ je kruhový objazd.

Ladislav Bariak

Príspevok zaznel 10.júla 2013 v správach Bratislavskej televízie.

Pokiaľ je to možné, prečítajte si nasledovný článok v pôvodnom kontexte na stránke:

http://www.bratislavskykurier.sk/data/MediaLibrary/0/2645/kurier12.pdf

Evolučný park Bratislava má byť zriadený formou prírodnej rezervácie „Pramene Vydrice“ na ploche približne 480 ha. „Ak vypočujete hlasy občanov, ktorí podpísali túto petíciu a vyhlásite rezerváciu, vaše meno sa dostane do učebníc,“ povedala pri odovzdávaní petície primátorovi členka petičného výboru Eva Šepiczová. „Ja vám chcem povedať, že to nebude také jednoduché, ako to vidíte vy, pretože ak tam vyhlásime rezerváciu, nemôžeme riešiť otázku výstavby diaľnice D4,“ povedal pri preberaní petície primátor. Keďže petícia má 10500 podpisov, zastupiteľstvo sa ňou bude musieť zaoberať. Podľa primátora ju poslanci na rokovanie dostanú v septembri. Stavba diaľnice podľa Juraja Lukáča zo zoskupenia VLK nie je v tomto prípade prekážkou. „Plán diaľnice neblokuje vyhlásenie rezervácie, na Slovensku také rezervácie sú, pod ktorými vedú diaľnice,“ oponoval Lukáč. Evolučný park by mohol byť unikátom v rámci celej Európy. Nachádza sa len kúsok od mesta, čo žiadne iné európske hlavné mesto nemá. „Skúste ísť do Londýna, Paríža, Moskvy, Varšavy. Z mesta sa nikde nedostanete za tridsať minút chôdze do prirodzeného lesa,“ hovorí Lukáč. Primátor pri rozhovore s aktivistami vyjadril aj obavu nad tým, že les, o ktorý sa nik nestará, nebude môcť slúžiť obyvateľom. „Môžeme tam prestať ťažiť a budeme sa k tomu správať ako k bezzásahovému lesu, aj keď neviem, čo na to povedia občania, ktorí chodia napríklad na Pánova lúku a za päť rokov tam popadá niekoľko stromov... o tomto treba diskutovať,“ povedal Ftáčnik. „Veľmi ma mrzí to, čo hovoril pán primátor, pretože zbytočne straší obyvateľov, v prirodzenom lese nie sú popadané stromy, pretože o popadané stromy sa starajú huby a baktérie,“ vysvetlil Lukáč. Celé navrhované chránené územie sa nachádza v katastrálnych územiach Rača, Svätý Jur, Vinohrady a Záhorská Bystrica.„Vyskytujú sa tu viaceré vzácne druhy živočíchov, napríklad bocian čierny, salamandra škvrnitá, z bezstavovcov rak riavový, či fúzač alpský,“ povedal Ján Kaľavský, environmentalista z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia. (pj)

Pokiaľ je to možné, prečítajte si nasledovný článok v pôvodnom kontexte na stránke SME.

BRATISLAVA. Lietadlá s roztokom proti komárom večer pred západom slnka zbytočne postrekujú obyvateľov. Preto je lepšie, keď lietajú ráno s východom slnka, povedalo mesto.

„Najhoršie je postrekovať v predvečer štátneho sviatku, v piatkový alebo sobotný podvečer, keď sú ľudia v prírode a v uliciach,“ vraví Ján Budaj (Zmena zdola), ktorý zmenu termínu minulý štvrtok navrhol.

„S primátorom sme sa dohodli, že keď sa už tie postreky musia robiť, tak v hodinách, keď nezasiahnu občanov.“

S východom slnka

Namiesto štvrtkového večera mali teda postrekovať v sobotu skoro ráno. Pre dážď z toho napokon v sobotu zišlo, dnes ráno plánujú v náhradnom termíne postriekať Čunovo, Jarovce a Rusovce. Zatiaľ postrekovali len v piatok ráno.

Lietajú s východom slnka, teda asi o piatej ráno. V noci sa s takýmto typom lietadiel lietať nesmie.

„Zavčas rána sa lieta preto, aby nelietali včely, nefúkal vietor a aby ešte nebolo teplo,“ vraví pilot lietadla Július Kováčik. Lietajú desať až dvadsať metrov nad zemou.

Po prvých náletoch v polovici mája sa ľudia sťažovali na hluk najmä v Karlovej Vsi.

Roztok ľuďom neškodí

Zdeno Jaško, riaditeľ spoločnosti Chemix-D, ktorá postreky zabezpečuje tvrdí, že ak sa aj roztok dostane na pokožku, sú obavy neopodstatnené.

„Účinná látka sa riedi 500-násobne a tiež mnohotisícnásobne vo vzduchu,“ hovorí. „Ak máte napríklad v izbe repelent zapojený celú noc do zásuvky, je to vyššia koncentrácia s omnoho dlhšou expozíciou.“

Látku schválila Európska únia a používa sa aj v iných európskych štátoch.

Kalamita

Budaj si myslí, že používaná technológia je zastaraná a neprináša zásah tam, kde sa komáre liahnu. Podobný názor má aj starosta Rače Peter Pilinský (Strana zelených), ktorý postreky v mestskej časti odmietol.

Jaško hovorí, že teraz sa už rieši kalamitný výskyt komárov a zabíjajú sa dospelé jedince. Minulý týždeň zakročili proti druhej generácii. „Som však za to, aby sa robil veľký monitoring a zvýšenému výskytu komárov sa v prvom rade predchádzalo,“ vraví.

Komáre minulý týždeň postrekovali v Devínskej Novej Vsi, Karlovej Vsi, Dúbravke, Novom Meste, Starom Meste, Ružinove a Petržalke.

Pokiaľ je to možné, prečítajte si nasledovný článok v pôvodnom kontexte na stránke:

http://www.piestanskydennik.sk/sita-detail/?tx_kiossita_pi1[detail]=194999

Informáciu agentúre SITA za stranu Zmena zdola - DÚ poslala Renáta Minová. Ako informovala petržalská hovorkyňa Michaela Platznerová, o obnove zanedbaného parku na Námestí hraničiarov už v petržalskom zastupiteľstve hovorili, po obnove Ovsištského námestia chcú pokračovať práve na Námestí hraničiarov. "Petržalské zastupiteľstvo totiž už v decembri minulého roka pri schvaľovaní tohtoročného rozpočtu hlasovalo o revitalizácii parčíka na Námestí hraničiarov a traja z menovaných sú aj poslancami petržalského miestneho zastupiteľstva, preto tomuto ich terajšiemu nápadu nerozumiem," povedal petržalský starosta Vladimír Bajan (nezávislý).
Podľa námestníka primátora Budaja by mohol park po obnove niesť názov po vierozvestcoch Cyrilovi a Metodovi, stáť by v ňom mohla napríklad malá plastika či tabuľa s menami vierozvestcov. "Park na súčasnom Námestí hraničiarov má v súčasnosti iný pamätník, pripomínajúci víťazstvo KSČ vo februári 1948. Park je ako verejný priestor zanedbaný a potrebuje revitalizáciu," uviedol Budaj. Spolu s tromi petržalskými poslancami preto vyzývajú, aby park zrevitalizovali v tomto roku, keď si pripomíname 1150. výročie príchodu sv. Cyrila a Metoda na naše územie. "Iniciatíva poslancov nechce v žiadnom prípade nahradiť vytvorenie pamätníka vierozvestcov, ale chce si uctiť významné 1150. výročie jedným konkrétnym a súčasne verejnosti prospešným činom," dodal Budaj. Nad premenovaním Námestia hraničiarov, ktorého súčasťou je tento park, však podľa Platznerovej mestská časť Petržalka zatiaľ neuvažuje.
V petržalskom zastupiteľstve o obnove parku na Námestí hraničiarov miestni poslanci hlasovali vlani v decembri, keď schvaľovali tohtoročný rozpočet. Ako informovala Platznerová, samotnej obnove parku ešte predchádza spracovanie projektovej dokumentácie či verejné obstarávanie na dodávateľa. Na budúcej podobe parčíka spolupracujú aj študenti Slovenskej technickej univerzity, ktorí už odovzdali Petržalke svoje návrhy ako by mohol park v budúcnosti vyzerať.
O umiestnení súsošia vierozvestcov sv. Cyrila, Metoda a Gorazda pri príležitosti 1150. výročia ich príchodu sa v bratislavskom mestskom zastupiteľstve hlasovalo viackrát. Bratislavskí poslanci zatiaľ schválili len umiestnenie súsošia na Hurbanovom námestí, umelecké stvárnenie diela od sochára Antona Gábrika sa im však nepáčilo. Začiatkom júna preto neodobrili ani nájom časti Hurbanovho námestia pre sochu. K 1150. výročiu príchodu sv. Cyrila a Metoda, ktoré si pripomíname 5. júla, tak v Bratislave súsošie vierozsvestcov stáť nebude. "Pri príležitosti 1150. výročia ich príchodu na naše územie sa v Bratislave nevytvorila ani iná trvalá pripomienka, ich meno nenesie žiadna ulica, ani námestie," vysvetlil Budaj, preto prišiel spolu s tromi petržalskými poslancami s iniciatívou obnovy a pomenovania parčíka na Námestí hraničiarov práve podľa vierozsvestcov.

7.júla 2013 13.32
zh;nr

Zdroj: SITA

Pokiaľ je to možné, prečítajte si nasledovný článok v pôvodnom kontexte na stránke:

http://www.teraz.sk/import/rok-cyril-metod-sviatok-slovensko/51453-clanok.html?mostViewedArticlesGlobalTab=1


Budaj podotýka, že sa pri príležitosti výročia príchodu vierozvestcov na naše územie v Bratislave nevytvorila žiadna trvalá pripomienka. Osadenie súsošia svätých Cyrila, Metoda a Gorazda, ktoré plánovala Matica slovenská na Hurbanovom námestí, sa tiež nestihlo. Odborníci sa totiž nedohodli na tom, ako bude dielo nakoniec vyzerať. "Ich meno teda nenesie žiadna ulica, ani námestie," podotýka námestník primátora s tým, že by to tak bol prvý verejný priestor v hlavnom meste s takýmto názvom. O pomenovaní parku však mestská časť zatiaľ neuvažuje a o iniciatíve ani nič nevie. "Považujeme to v tejto dobe skôr za populistické ako praktické," reagoval starosta Bajan. Pripomenul tiež, že park je súčasťou námestia a nesú spoločný názov.

Iniciatíva poslancov tiež chce, aby spomienka na 1150. výročie príchodu Cyrila a Metoda nahradila pamätnú tabuľu, ktorá tam je dnes. "Park má v súčasnosti pamätník pripomínajúci víťazstvo KSČ vo februári 1948," opisuje Budaj. Túto situáciu chcú poslanci zmeniť prostredníctvom revitalizácie parku, vyzývajú na jeho obnovu. "Ako verejný priestor je zanedbaný," pripomína námestník primátora.

Bajan však podotýka, že petržalské zastupiteľstvo už v decembri minulého roka pri schvaľovaní tohtoročného rozpočtu hlasovalo o revitalizácii parčíka na Námestí hraničiarov, na ktorej odvtedy pracujú. "Samotnej realizácii však predchádza spracovanie projektovej dokumentácie či verejné obstarávanie na dodávateľa. Na budúcej podobe parčíka participujú aj študenti Slovenskej technickej univerzity, ktorí nám už svoje návrhy odovzdali," vysvetľuje starosta.

Budaj prišiel s iniciatívou v spolupráci s bratislavskými poslancami Petrom Hochschornerom, Ivanou Brezinskou a Elenou Pätoprstou (všetci Zmena zdola-DÚ). "Traja z menovaných sú aj poslancami petržalského miestneho zastupiteľstva, preto tomuto ich terajšiemu nápadu nerozumiem," dodal Bajan

TASR, 4.júla 2013, 12:20

Príspevok bol odvysielaný v správach metropolitnej televízie hlavného mesta.

Vystupuje v ňom primátor Bratislavy Milan Ftáčnik, aktivisti združenia Nie ropovodu a viceprimátor Bratislavy Ján Budaj (Zmena zdola, DÚ).

Pokiaľ je to možné, prečítajte si nasledovný článok v pôvodnom kontexte na stránke:

http://bratislava.sme.sk/c/6854007/bude-z-lesa-obchvat-a-tunel-ci-rezervacia.html

BRATISLAVA. Územie prameňov riečky Vydrice v bratislavských mestských lesoch medzi Pánovou lúkou a Malým slavínom je o krok k bližšie k vyhláseniu za prírodnú rezerváciu.

Ochranári odovzdali minulý týždeň primátorovi petíciu s desaťtisíc podpismi.

Bocian aj rak

Ochranárske združenia, ktoré sú iniciátormi petície, pokladajú túto lokalitu za jedinečné miesto, ktoré môže prispieť k rozvoju ekoturizmu v meste a malo by byť zaradené do najvyššieho stupňa ochrany.

„Vyskytujú sa tu viaceré vzácne druhy živočíchov, napríklad bocian čierny, salamandra škvrnitá, z bezstavovcov rak riavový či fúzač alpský,“ vysvetľuje Ján Kaľavský z organizácie BROZ.

V navrhovanej rezervácii Pramene Vydrice sú podľa neho v tesnej blízkosti mesta jedinečné zachované bukové lesy a jelšiny pri prirodzene meandrujúcich prítokoch riečky Vydrica.

Mesto chce les aj obchvat

Magistrát si k vyhláseniu rezervácie nechal vypracovať posudky. Rozhodne až potom.

„Ak by vyhlásenie takejto zóny malo ohroziť strategické investície pre mesto, vtedy by sme sa priklonili k tomu, aby tam bola zóna s nižším stupňom ochrany, ktorý by umožňoval čiastočnú výstavbu,“ hovorí šéf kancelárie primátora Ľubomír Andrássy.

Dôvodom je plánovaná výstavba nultého obchvatu Bratislavy, ktorý by mal viesť týmto územím. V oblasti pri prameňoch Vydrice by mal byť postavený tunel, ktorý bude súčasťou ochvatu. V prípade vyhlásenia rezervácie by tam tunel stavať nemohli.

Ochranári sa o vyhlásenie evolučného parku v tejto lokalite snažia od roku 2005. Mal by zaberať približne 475 hektárov, čo je 5,5 % celkovej plochy lesov nad Bratislavou.

Pred mesiacom v tejto oblasti začali mestské lesy ťažbu dreva, vyrúbali 40 stromov. Mesto prikázalo ťažbu po dni rúbania zastaviť.

Zuzana Halánová

Členovia a spolupracovníci hnutia ZMENA ZDOLA dlhodobo podporujú myšlienku vyhlásenia rezervácie Pramene Vydrice.

Hlavným argumentom proti ropovodu bola ochrana zdrojov pitnej vody v budúcnosti.

Príspevok bol odvysielaný 27.júna 2013 v hlavných správach TA3.

ZMENA ZDOLA odmieta trasovanie ropovodu cez územie hlavného mesta Bratislava.

Po novom bude mesto Bratislava prijímať zmeny územného plánu priebežne a nie raz za štyri roky, ako tomu bolo doteraz. Mestskí poslanci budú hlasovať jednotlivo o každej zmene a nie o celom balíku zmien a doplnkov k územnému plánu.

Záznam relácie komunálnej televízie si pozrite na tejto adrese.

Príspevok sa začína v 9:13 min. v hlavných správach TA3.

Lucia Lukušová, TA3

Pokiaľ je to možné, prečítajte si nasledovný článok v pôvodnom kontexte na stránke:

http://bratislava.sme.sk/c/6858559/namiesto-sochy-dostanu-cyril-a-metod-mozno-park.html

PETRŽALKA. Park na Námestí hraničiarov v bratislavskej Petržalke by sa mal v tomto roku 1150. výročia príchodu solúnskych bratov zrevitalizovať a pomenovať po Cyrilovi a Metodovi.

Myslí si to námestník primátora Ján Budaj (Zmena zdola-DÚ), ktorý s iniciatívou na vznik parku sv. Cyrila a Metoda prišiel spolu s niekoľkými bratislavskými poslancami. Starosta Petržalky Vladimír Bajan (nezávislý) ich aktivitu označil za populistickú.

Budaj: Nemáme trvalú pripomienku v meste

Budaj podotýka, že sa pri príležitosti výročia príchodu vierozvestcov na naše územie v Bratislave nevytvorila žiadna trvalá pripomienka. Osadenie súsošia svätých Cyrila, Metoda a Gorazda, ktoré plánovala Matica slovenská na Hurbanovom námestí, sa tiež nestihlo.

Odborníci sa totiž nedohodli na tom, ako bude dielo nakoniec vyzerať.

"Ich meno teda nenesie žiadna ulica, ani námestie," podotýka námestník primátora s tým, že by to tak bol prvý verejný priestor v hlavnom meste s takýmto názvom.

Petržalka: Neuvažovali sme, no pouvažujeme

O pomenovaní parku však mestská časť zatiaľ neuvažuje a o iniciatíve ani nič nevie. "Považujeme to v tejto dobe skôr za populistické ako praktické," reagoval starosta Bajan.

Pripomenul tiež, že park je súčasťou námestia a nesú spoločný názov.

Iniciatíva poslancov tiež chce, aby spomienka na 1150. výročie príchodu Cyrila a Metoda nahradila pamätnú tabuľu, ktorá tam je dnes. "Park má v súčasnosti pamätník pripomínajúci víťazstvo KSČ vo februári 1948," opisuje Budaj. Túto situáciu chcú poslanci zmeniť prostredníctvom revitalizácie parku, vyzývajú na jeho obnovu. "Ako verejný priestor je zanedbaný," pripomína námestník primátora.

Bajan však podotýka, že petržalské zastupiteľstvo už v decembri minulého roka pri schvaľovaní tohtoročného rozpočtu hlasovalo o revitalizácii parčíka na Námestí hraničiarov, na ktorej odvtedy pracujú.

"Samotnej realizácii však predchádza spracovanie projektovej dokumentácie či verejné obstarávanie na dodávateľa. Na budúcej podobe parčíka participujú aj študenti Slovenskej technickej univerzity, ktorí nám už svoje návrhy odovzdali," vysvetľuje starosta.

Budaj prišiel s iniciatívou v spolupráci s bratislavskými poslancami Petrom Hochschornerom, Ivanou Brezinskou a Elenou Pätoprstou (všetci Zmena zdola-DÚ). "Traja z menovaných sú aj poslancami petržalského miestneho zastupiteľstva, preto tomuto ich terajšiemu nápadu nerozumiem," dodal Bajan.

tasr, lut

4.7.2013

Pokiaľ je to možné, prečítajte si nasledovný článok v pôvodnom kontexte na stránke:

http://bratislava.sme.sk/c/6813542/v-planovanej-bratislavskej-rezervacii-rubali-desiatky-stromov.html

BRATISLAVA. Časť bratislavských Mestských lesov v okolí riečky Vydrica by v najbližšom období malo mesto vyhlásiť za prírodnú rezerváciu, alebo bezzásahovú oblasť s najprísnejším stupňom ochrany. Napriek tomu tam Mestské lesy vyrúbali 40 stromov.

„Mestskí poslanci nám pri schvaľovaní rozpočtu odporučili zvýšiť ťažbu a tým si zabezpečiť chýbajúce financie,“ zdôvodňuje výrub stromov v tejto oblasti šéf Mestských lesov Vladimír Kutka.

Ťažbu zastavili

„Práve v čase, keď sa rokovania s ochranármi dostávajú do finálnej fázy, sme zistili, že Mestské lesy začali s výrubom. Okamžite sme ich vyzvali, aby ho zastavili,“ hovorí námestník primátora Ján Budaj (Zmena zdola).

Robotníci začali podľa Budaja s výrubom v najlepšej časti tohto územia a plánovali zoťať polovicu všetkých stromov.

Po komunikácii s magistrátom Kutka ťažbu dočasne zastavil.

„Lokalitu navrhovanej rezervácie pravidelne sledujeme. Zistili sme, že 24 z vyrúbaných stromov nemalo značku povoľujúcu ťažbu,“ hovorí Viliam Bartuš z lesoochranárskeho združenia Vlk.

Ochranári si myslia, že stromy buď niekto nelegálne vyrúbal a ukradol, alebo bol porušený zákon o vyznačovaní ťažby. Podali už podnet na políciu aj na Obvodný lesný úrad.

Plánovaná rezervácia

Oblasť Prameňa Vydrice leží v lesoch nad Bratislavou medzi Pánovou lúkou a Malým Slavínom.

Je to významné územie s jedinečným biotopom a ochranári sa o vznik rezervácie v týchto miestach snažia šesť rokov.

Tento týždeň rokovania s magistrátom pokračujú. Mesto je ich snahe naklonené a podľa Budaja je dohoda otázkou blízkej budúcnosti.

FOTO SME - ZUZANA HALÁNOVÁ

Pokiaľ je to možné, prečítajte si nasledovný článok v pôvodnom kontexte na stránke:

http://www.transparency.sk/starostovia-otvorenejsich-samosprav-boli-vo-volbach-uspesnejsi/

Z porovnania volebných výsledkov komunálnych volieb s rebríčkom Otvorená samospráva 2010 vyplýva, že starostovia z vyššie umiestnených samospráv v rebríčku mali vyššiu úspešnosť vo voľbách ako starostovia samospráv, ktoré sa umiestnili v rebríčku horšie. To isté sa dá konštatovať o kvalite volebných programov kandidátov na starostov v oblasti transparentnosti a boja proti korupcii.

Porovnanie samospráv

Zo 100 pôvodných starostov 100 najväčších samospráv sa znova uchádzalo o zvolenie až 82 starostov. Do tejto skupiny sme zaradili aj Milana Ftáčnika, ktorý sa ako bývalý starosta Petržalky úspešne uchádzal o kreslo bratislavského primátora; a Cyrila Betuša, ktorý sa ako starosta mestskej časti Košice – Sídlisko Ťahanovce uchádzal o post primátora Košíc. 53 pôvodných starostov bolo úspešných, 29 sa znova pokúšali o priazeň voliča neúspešne.

Priemerné skóre samospráv, ktorých starostovia boli opäť úspešní vo voľbách bolo 41%. Naopak, priemerné skóre samospráv, ktorých starostom sa nepodarilo znova uspieť bolo 39%. Pri porovnaní samospráv, ktoré skončili v prvej a poslednej dvadsiatke je rozdiel v úspešnosti ešte výraznejší. Priemerné celkové skóre 20 najlepšie umiestnených samospráv bolo 56%. Naopak, 20 najnižšie umiestených samospráv malo celkové skóre 28%. Z najlepšej dvadsiatky samospráv opäť kandidovalo 17 starostov vrátane Milana Ftáčnika. Z nich bolo až 12 úspešných, čo predstavuje až 70% úspešnosť. Na druhej strane, z 20 najnižšie umiestnených samospráv znova kandidovalo 16 starostov. Z nich bolo len 8 opäť zvolených, čo predstavuje 50% úspešnosť.

Naše zistenia by teda mohli naznačovať, že existuje pozitívna korelácia medzi otvorenejšou samosprávou a znovuzvoliteľnosťou starostu samosprávy.

Porovnanie volebných programov

Z porovnania hodnotenia volebných programov s výsledkami tiež vyplýva, že kandidáti ktorí mali kvalitnejší program v oblasti transparentnosti a boja proti korupcii zaznamenali nadpriemernú úspešnosť. Z 12 kandidátov, ktorí mali najkvalitnejšie programy vyhralo voľby až 6. Keď zohľadníme počet miest, tak 12 najlepších programov poskytli kandidáti pre 8 miest a až v šiestich z nich vyhrali kandidáti s potenciálom zlepšiť úroveň transparentnosti.

Samozrejme, umiestnenie samosprávy v rebríčku Otvorená samospráva 2010 nemuselo byť vždy len zásluhou starostu samosprávy. Skúmali sme však koreláciu, ktorá môže ukázať určitý trend. Ten je na strane samospráv, ktoré sa správajú otvorenejšie a kandidátov, ktorí majú transparentnosť a boj proti korupcii zahrnuté vo svojich volebných programoch. Je teraz ich úlohou počas najbližších štyroch rokov dokázať, že programy a sľuby mysleli skutočne vážne a ukázať, či sa im podarí obhájiť prípadne vylepšiť umiestnenie ich samospráv v aj najbližšom rebríčku TIS.

Tomáš Jacko

Pozrite si video na stránke 100 názorov:

http://100nazorov.sk/33-bonusy/224-budaj-jan

Pokiaľ možno, prečítajte si článok v pôvodnom kontexte na stránke Nového času.

18.novembra 2011, Bratislava, denník Nový čas

Nemôže zabudnúť! Od pamätného okamihu štrngania kľúčov na námestiach ubehlo už neuveriteľných 22 rokov. Poslanec mestského zastupiteľstva v Bratislave Ján Budaj si Nežnú revolúciu ’89 dobre pamätá, pretože patril k jej výrazným osobnostiam. Novému Času poskytol doteraz nepublikované fotografie zo svojej mladosti a opísal slastné víťazstvo nad režimom.

Bývalý režim páchal na ľuďoch rôzne krivdy. Po dlhých rokoch totality sa Slováci v novembri 1989 rozhodli všetko ukončiť a vyšli do ulíc. Jedným z nich bol aj terajší poslanec zastupiteľstva Ján Budaj, ktorý proti režimu bojoval už ako dieťa. „S mládencami sme písali v okolí Senca rôzne nápisy a vyzývali okupantov na odchod, a tak sme sa stali trochu dospelými,“ spomína Ján Budaj.

Ján Budaj kúril niekoľko sezón aj v základnej škole na Vazovovej ulici v Bratislave.Autor: ajb

Neskôr sa s viacerými umelcami podieľal na vydávaní tajných samizdatov a niekoľko rokov pracoval aj ako kurič v kotolniach po celej Bratislave. Víťazstvo v novembri 1989 ho príjemne prekvapilo. „Ľudia si v tej chvíli nepredstavovali taký rýchly a nekrvavý úspech úsilia za ľudské práva a slobodu. November bol pre nás hviezdnym zázrakom a úspechom. Moje vnímanie roku 1989 sa nelíšilo od nikoho z námestia,“ spomína Ján Budaj.

Novému Času dokonca poskytol doteraz nepublikované fotografie nielen z detstva, ale aj zo zamestnania. „Keď som pracoval ako kurič, mal som po tridsiatke. Kotolne som striedal, pretože ŠtB sa snažila rozbiť kolektívy, ktoré sa tam tvorili. Často som v podzemí pracoval so sociológmi, výtvarníkmi a umelcami,“ zaspomínal si Budaj. Na fotografii z roku 1968 bol Budaj ešte gymnazista.

Autor: Nový Čas, Erik Mihalko

Pokiaľ je to možné, prečítajte si nasledovný článok v pôvodnom kontexte na stránke:

http://bratislava.sme.sk/c/6778964/ftacnik-stiahol-zmeny-uzemneho-planu.html

BRATISLAVA. Námestník primátora Ján Budaj (Zmena zdola, DÚ) sa včera obrátil na primátora hlavného mesta, upozorňuje nezrovnalosti so zmenami a doplnkami Územného plánu.  Budaj chce, aby primátor Milan Ftáčnik (nezávislý s podporou Smeru) vyvodil osobnú zodpovednosť voči zamestnancovi magistrátu v súvislosti so Zmenami a doplnkami Územného plánu, o ktorých majú vo štvrtok ráno rokovať bratislavskí poslanci.

"Ukázalo sa totiž, že v časti územného plánu, ktoré sú poslancom predkladané ako technické opravy sú aj dopravné zmeny územného plánu závažného rozsahu," vysvetľuje námestník.

Primátor Ftáčnik na dnešnom rokovaní zastupiteľstva zmeny územného plánu stiahol. "Dohodli sme sa na tom včera na zasadnutí poslaneckého grémia," vraví primátor.

Najsilnejší poslanecký klub v meste - SDKÚ a Most-Híd tvrdí, že iniciatíva stiahnuť bod z rokovania prišla z ich klubu. "Navrhli sme to včera a primátor to akceptoval," hovorí šéf klubu Ivo Nesrovnal. Budaj sa vraj ich návrhom len inšpiroval.

Po novom by mali poslanci rokovať o územnom pláne v utorok 28. mája.