Diskusiu odvysielala 4.októbra 2013 a pozrite si ju  tu.

Pokiaľ je to možné, prečítajte si nasledovný článok v pôvodnom kontexte na stránke denníka SME.

BRATISLAVA. Za vyhlásenie územia za rezerváciu už roky bojujú ochranári, dnes mali svoj postoj vyjadriť aj bratislavskí mestskí poslanci. Zahlasovať mali buď za rezerváciu alebo bezzásahový les. Primátor Milan Ftáčnik (nezávislý s podporou Smeru-SD) však materiál na začiatku z rokovania stiahol, chce ho nechať dopracovať.

Mestské lesy sú proti rezervacii

Proti idei, aby bolo približne 485 hektárov lesa v Malých Karpatoch chránených, sa totiž postavil riaditeľ Mestských lesov Vladimír Kutka.

V lokalite s piatym stupňom ochrany sa podľa zákona o ochrane prírody nesmie okrem iného pohybovať mimo turistického chodníka, stanovať, organizovať športové či turistické podujatie, zbierať rastliny a ich plody či jazdiť na koni.

Kutka tvrdí, že rezervácia tak nebude pre ľudí prínosom, ale obmedzením. Ochranári to ale vidia inak. "Zákon dáva možnosti a my sme ich využili," zdôraznil podpredseda Bratislavského regionálneho a ochranárskeho združenia (BROZ) Jaromír Šíbl s tým, že zákazy platia všeobecne, ak vyhláška neurčí inak.

Na území Pramene Vydrice by tak podľa ochranárov mal ostať zachovaný voľný pohyb osôb i všetky rekreačné lokality, napríklad Panova lúka. "O znížení rekreačného potenciálu nemôže byť reči."

Kutka taktiež argumentuje, že organizácia by na takýto úkon finančne doplatila. Ak by Mestské lesy prestali v lokalite ťažiť drevo, prišli by vraj o 155.200 eur ročne. Podľa prepočtov ochranárov je číslo nižšie.

"Mestské lesy môžu kalkulovať finančnú stratu iba na území o rozlohe 384 ha, pretože z navrhovanej 485-hektárovej rezervácie spravujú iba túto časť," tvrdia. Zvyšok vlastní kraj a štát. Ako zavádzajúcu označili napríklad aj organizáciou prezentovanú cenu za drevnú hmotu. Najviac môžu Mestské lesy podľa nich na ťažbe dreva zarobiť 61.440 eur ročne.

Autentický les

Materiál na rokovanie zastupiteľstva predložil námestník primátora Ján Budaj (Zmena zdola-DÚ). "Bratislava by mohla občanom a návštevníkom ponúknuť zážitok nie z technického a umelého lesa, aký je tam teraz, ale z autentického lesa, ktorý postupne dorastie drevinami a kroviskami, ktoré tam boli pôvodne," myslí si.

Rezervácia sa však podľa Kutku vyhlasuje v územiach nedotknutých človekom, alebo s minimálnym zásahom človeka. "Bratislavský lesopark je stopercentne umelo pestovaný les. Územie je tiež z pohľadu výskytu chránených druhov a biotopov úplne banálne a je takmer isté, že sa vhodný predmet ochrany nenájde," nazdáva sa Kutka.

Podľa ochranárov však len zo skupiny vtákov žije v lokalite vyše 40 chránených druhov.

Riaditeľ mestských lesov rovnako zdôrazňuje, že ak príde nejaká kalamita, budú musieť drevo vyťažiť a pripraviť pôdu na zalesnenie, aby tam o desať či 15 rokov obnovili les.

"Ak tam bude rezervácia, necháme tam len popadané drevo, ľudia sa tam nedostanú. Nie je to len o nákladoch, ale aj o funkčnom využití územia," zdôraznil.

V lokalite sa taktiež plánuje trasa diaľnice D4. "Ak nejaký tunel pod Karpatmi bude, vo všetkých jeho troch verziách ide tak rozsiahlo pod Karpatmi a jeho ochranná zóna je nakreslená tak široko, že zasahuje celé toto územie," podotkol Budaj.

Jednoduchšie by preto vraj bolo vyhlásiť bezzásahové územie. "Ale aj rezervácia umožňuje stavebné povolenia, bolo by len potrebné urobiť o niekoľko administratívnych krokov viac. Toto ale nie je zásadný argument," dodal námestník primátora.

Za vyhlásenie evolučného parku v povodí Vydrice vznikla aj petícia, ktorú podpísalo vyše 10.000 ľudí.

Materiál by sa mal na zastupiteľstve objaviť v novembri, Ftáčnik predpokladá, že poslanci jeden z návrhov schvália.

Príspevok zaznel 17.októbra 2013 v relácii Metro dnes Bratislavskej televízie.

Príspevok odznel ako prvý v poradí v Správach Bratislavskej televízie 24.októbra 2013.

Príspevok zaznel v Žurnáli rozhlasovej stanice Regina, odvysielanom  18.októbra 2013 od 12:00 hod.

V archíve RTVS sa nenachádza.

Peter BÉREŠ, moderátor:

"Hlavné mesto chce získať niektoré lesy na svojom území, ktoré sú vo vlastníctve štátu. S iniciatívou prišiel námestník primátora Bratislavy Ján BUDAJ. Podľa neho sa k týmto lesom štát správa macošsky. Rezort pôdohospodárstva, pod ktorý lesy patria ale tvrdí, že prevod týchto pozemkov na mesto zákony neumožňujú. Podľa neho by si Bratislava mohla len lesy prenajať. Avšak za komerčné ceny."

Marián KUKELKA, redaktor:

"Ide predovšetkým o oblasť lužných lesov neďaleko hranice s Rakúskom. Pre štát boli strategické v čase stráženia hraníc. Keďže sme už v Schengene, tento dôvod podľa viceprimátora Bratislavy Jána BUDAJA neobstojí."

Ján BUDAJ:

"Máme hlásené prípady surového klčovania časti týchto lesov a máme fotografie ktoré dokazujú, že čas od času štátne lesy k týmto územiam pristupujú akoby boli hospodárskymi lesmi. Čiže vyťaž čo najviac, odvez to a predaj to niekde v zahraničí a utŕži peniaze."

M. KUKELKA:

"Podľa mestského poslanca Petra HOCHSCHORNERA, súčasný stav brzdí aj rekreačný rozvoj týchto lesov."

Peter HOCHSCHORNER:

"Všetky projekty, ktoré ešte by mali doplniť tam tú infraštruktúru, ktoré tam chýbajú, a ktoré by už mohli byť vybudované, tak visia hlavne z toho dôvodu, že sú nevysporiadané tieto pozemky."

M. KUKELKA:

"Štátne lesy chce do vlastníctva mesta dostať aj primátor Milan FTÁČNIK."

Milan FTÁČNIK:

"My chceme avizovať Štátnym lesom, že máme takúto úvahu, že sa chceme uchádzať o tieto lesy."

M. KUKELKA:

"Štátne lesy má vo svojej správe zverená organizácia Lesy Slovenskej republiky. Podľa jej hovorcu Vlastimila REZEKA ale musí o prevode rozhodnúť štát. Podľa hovorkyne ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Zuzany GULOVEJ ale bezodplatný prevod lesov na mesto možný nie je."

Zuzana GULOVÁ:

"Podľa zákona o lesoch môže štát lesné pozemky vo svojom vlastníctve napríklad prenajať, alebo zameniť za podmienok ustanovených týmto zákonom. Predaj lesných pozemkov vo vlastníctve štátu nie je možný."

M. KUKELKA:

"Mesto sa môže so štátom dohodnúť napríklad na prenájme týchto pozemkov. Bolo by to ale za komerčné ceny, určené znaleckým posudkom. V čase šetrenia a škrtania výdavkov je to ale skôr nereálne. Marián KUKELKA. RTVS."

Rádio Regina

Pokiaľ je to možné, prečítajte si nasledovný článok v pôvodnom kontexte na stránke sme.sk.

Agentúru SITA o tom informovala predsedníčka volebnej komisie Renáta Klučárová. O post predsedu kraja sa bude v novembrových regionálnych voľbách uchádzať sedem kandidátov - Milan Belica, Tomáš Galbavý, Peter Oremus, Regan Belovič, Viliam Mokráň, Stanislav Kováč a Robert Dick.

Súčasný predseda kraja Milan Belica kandiduje ako nestraník na kandidátke Smeru-SD s podporou SNS a Agrárnej strany vidieka. Na čele kraja stojí od roku 2001. Exposlanec Národnej rady SR a bývalý krajský šéf SDKÚ-DS Tomáš Galbavý je nominantom strán Most-Híd, NOVA, OKS, SaS, SDKÚ-DS, SMK. Podnikateľ a bývalý futbalista Peter Oremus je synom zosnulého predsedu krajskej organizácie Smeru-SD v Nitrianskom kraji Petra Oremusa. Vo voľbách kandiduje ako nezávislý. Plastický chirurg zo Šale Regan Belovič kandiduje za novú stranu 7 Statočných – Regionálna strana Slovenska, ktorú ministerstvo vnútra zaregistrovalo 30. apríla 2013. Stavebný inžinier Viliam Mokráň sa už v minulosti neúspešne uchádzal o post predsedu Nitrianskeho samosprávneho kraja, primátora Nitry, poslanca Národnej rady SR, primátora Bratislavy a predsedu Bratislavského samosprávneho kraja. Stanislav Kováč (Zmena zdola) je dokumentarista, filmár a Robert Dick (Magnificat Slovakia) je pedagóg.

Poslancom Nitrianskeho samosprávneho kraja sa chce v novembrových regionálnych voľbách stať 255 kandidátov. Bojovať budú o 54 poslaneckých kresiel v ôsmich volebných obvodoch – Komárno, Levice, Nitra, Nové Zámky, Šaľa, Štúrovo, Topoľčany, Zlaté Moravce. Najviac kandidátov, a to 73, zaregistrovali vo volebnom obvode Nitra. Vo volebnom obvode Levice je 41 kandidátov, v obvode Komárno ich je 36, v obvode Nové Zámky 33, v obvodoch Topoľčany a Zlaté Moravce zhodne po 23, v obvode Šaľa 19. Najmenej kandidátov sa bude uchádzať o priazeň voličov vo volebnom obvode Štúrovo – sedem.

9.10.2013

sita

Príspevok zaznel 14.októbra 2013 v Správach Bratislavskej televízie.

Príspevok zaznel  11.októbra 2013 (od 31:20 min.)  v Správach STV1.

Moderátor:

"Z časti bratislavských mestských lesov sa môže stať prírodná rezervácia. Znamenalo by to prísnejšiu ochranu pred ťažbou dreva, výstavbou či poľovníctvom."

Kristína DOBROVODOVÁ, redaktorka:

"Bratislavské regionálne ochranárske združenie navrhlo vyhlásiť za prírodnú rezerváciu lokalitu prameňa Vydrice. Ide o časť mestských lesov smerom na Raču v rozsahu 480 hektárov. Ochranárske združenie tvrdí, že ide o lesy osobitného určenia, ktoré majú slúžiť na rekreáciu a ochranu prírody."

Jaromír ŠIBL, Bratislavské regionálne ochranárske združenie:

"Čo by v praxi malo znamenať, že ťažba dreva by mala byť až na poslednom mieste. V skutočnosti keď sa tam pôjdete pozrieť do toho lesa, tak sa tam pomerne veľmi intenzívne ťaží."

Ján BUDAJ, námestník primátora Bratislavy:

"Na tomto území chceme dosiahnuť, aby bola bezzásahová zóna, aby sa nerúbalo drevo, aby sa tam nerobili zásahy do prírody a tým by sa prvýkrát vrátil karpatský les priamo na území hlavného mesta. Treba povedať, že žiadne európske mesto zatiaľ v tom úsilí dosiahnuť vysoký stupeň biodiverzity sa k takémuto niečomu neprepracovalo."

K. DOBROVODOVÁ:

"Na navrhovanej mestskej prírodnej rezervácii pramene Vydrice má byť najvyšší piaty stupeň ochrany. V praxi to znamená, žiadna ťažba, žiaden vjazd motorových vozidiel, žiadne poľovníctvo, zemné práce ani výstavba. Za štandardných okolností tento stupeň ochrany zahŕňa aj obmedzený pohyb osôb. Zákon o ochrane prírody a krajiny však umožňuje poslednú podmienku zmeniť."

J. ŠIBL:

"Tzn. napriek tomu, že na území bude platiť piaty stupeň ochrany po vyhlásení, súčasne bude umožnený voľný pohyb všetkých návštevníkov, samozrejme s výnimkou motorových vozidiel, lesných mechanizmov a podobných vecí, ktoré nemajú v rezervácii čo robiť."

K. DOBROVODOVÁ:

"O návrhu za vyhlásenie prírodnej rezervácie lokality prameňa Vydrice budú rozhodovať mestskí poslanci na najbližšom zastupiteľstve. Kristína DOBROVODOVÁ, RTVS."

Pokiaľ je to možné, prečítajte si nasledovný článok v pôvodnom kontexte na stránke teraz.sk.

Bratislava 11. októbra (TASR) - Na časti územia bratislavských mestských lesov pri povodí rieky Vydrica by mala byť vytvorená prírodná rezervácia s piatym stupňom ochrany alebo bezzásahový les. Už niekoľko rokov za to bojujú ochranári a materiál by mali tento mesiac na zasadnutie mestského zastupiteľstva dostať už aj bratislavskí poslanci. Pod návrh, aby bolo približne 480 hektárov lesa v Malých Karpatoch chránených, sa už podpísalo aj takmer 10.500 občanov v petícii.

"Bratislava by mohla občanom a návštevníkom ponúknuť zážitok nie z technického a umelého lesa, aký je tam teraz, ale z autentického lesa, ktorý postupne dorastie drevinami a kroviskami, ktoré tam boli pôvodne. S tým sa vráti aj flóra, typická pre Karpatský región," argumentoval na dnešnej tlačovej konferencii jeden z podporovateľov vyhlásenia územia za rezerváciu, námestník primátora Bratislavy Ján Budaj (Zmena zdola-DÚ).

Za takúto ochranu severovýchodnej časti lesoparku už roky bojujú ochranárske združenia. Myšlienka sa podľa Jaromíra Šíbla, podpredsedu Bratislavského regionálneho a ochranárskeho združenia (BROZ), zrodila ešte v roku 2005. "Na celom území mestských lesov sa hospodári. Nie sú to síce lesy hospodárske, ale lesy osobitného určenia, a to z titulu rekreačnej funkcie a funkcie ochrany prírody. To znamená, že ťažba dreva by tam mala byť až na poslednom mieste," vysvetlil. Podotkol však, že v súčasnosti to tak nie je a v lokalite sa ťaží so všetkými negatívnymi dôsledkami na lesné prostredie i vzácne druhy rastlín. Oblasť podľa jeho slov využívajú aj poľovníci. "Na území lesov, ktoré sú vo vlastníctve mesta, fakticky aj občanov, sa nemôžete cítiť bezpečne. Poľovníci sa tam môžu pohybovať 24 hodín denne," upozornil. Piaty stupeň ochrany by zastavil poľovníkov aj ťažbu dreva, zakázal vjazd motorových vozidiel alebo výstavbu objektov.

Proti vyhláseniu rezervácie však stoja Mestské lesy v Bratislave. Riaditeľ Vladimír Kutka ešte v máji pre TASR reagoval, že organizácia by na takýto úkon aj finančne doplatila. "Minulý rok nám mesto zrušilo príspevok a poslanci povedali, že máme viac ťažiť, ak potrebujeme peniaze na fungovanie," podotkol s tým, že ak mesto nemá peniaze, malo by využívať potenciál lesov, z ktorých má príjem. Ak by mesto ťažbu zastavilo, Mestské lesy by podľa Kutku potrebovali pokryť výpadok z ťažby vo výške asi 200.000 eur ročne.

Ďalšie peniaze by však organizácia podľa svojho riaditeľa potrebovala aj na údržbu prejazdnosti chodníkov, altánkov i úpravu ciest. "Ale to možno nebude ani možné. V normálnej rezervácii totiž nemôžete chodiť mimo vyznačených chodníkov, ísť bicyklom, klásť oheň, zbierať plody, kvety, je tam zákaz poľovníctva, rybárstva. Máme protipožiarne služby, ale už ani my tam nebudeme môcť chodiť?"pýta sa Kutka a podotýka, že ochranári chcú akúsi "rezerváciu s ľudskou tvárou". Podľa Šíbla sa však vyhlásením rezervácie neobmedzí vstup verejnosti do lokality. "Zákon dáva možnosti a my sme ich využili. Napriek tomu, že na území bude platiť piaty stupeň ochrany, súčasne bude umožnený voľný pohyb všetkým návštevníkom," uistil.

Riaditeľ mestských lesov rovnako zdôrazňuje, že ak príde nejaká kalamita, budú musieť drevo vyťažiť a pripraviť pôdu na zalesnenie, aby tam o desať či 15 rokov obnovili les. "Ak tam bude rezervácia, necháme tam len popadané drevo, ľudia sa tam nedostanú. Nie je to len o nákladoch, ale aj o funkčnom využití územia," zdôraznil. Už dnes majú podľa Kutku Mestské lesy vyčlenených niekoľko desiatok hektárov lesa, ktoré sú bezzásahové.

V lokalite sa taktiež plánuje trasa diaľnice D4. "Ak nejaký tunel pod Karpatmi bude, vo všetkých jeho troch verziách ide tak rozsiahlo pod Karpatmi a jeho ochranná zóna je nakreslená tak široko, že zasahuje celé toto územie," podotkol Budaj. Jednoduchšie by preto vraj bolo vyhlásiť bezzásahové územie. "Ale aj rezervácia umožňuje stavebné povolenia, bolo by len potrebné urobiť o niekoľko administratívnych krokov viac. Toto ale nie je zásadný argument," dodal námestník primátora.

Pokiaľ je to možné, prečítajte si nasledovný článok v pôvodnom kontexte na stránke denníka SME.

Agentúrne spravodajstvo sme 13.10. nahradili autorským článkom denníka SME.

BRATISLAVA. Od roku 2005 sa snažia aktivisti dosiahnuť vyhlásenie prírodnej rezervácie s piatym stupňom ochrany v lesoch nad bratislavskou Račou.

Po ôsmich rokoch majú šancu na úspech. Petíciu za rezerváciu podpísalo desaťtisíc ľudí a tento mesiac tak budú rozhodovať mestskí poslanci.

Pôvodný les

Ochranári zo združení Vlk a BROZ chcú, aby lesníci prestali na tomto území zasahovať a aby len pozorovali, ako sa tam vrátia pôvodné rastliny a živočíchy.

Žiadajú vyhlásenie Evolučného parku Bratislava na zhruba 480 hektároch mestských lesov.

„Bratislava by potom ľuďom mohla ponúknuť zážitok nie z technického lesa, aký je tam dnes, ale z autentického lesa s rastlinami a živočíchmi, ktoré pôvodne v tomto lese boli,“ hovorí zástupca primátora Ján Budaj (Zmena zdola, DÚ).

Udržiavané by naďalej boli len cesty a oddychové plochy ako Pánova lúka.

Pohyb naďalej neobmedzený

V piatom stupni ochrany je zakázané najmä ťažiť drevo, stavať, jazdiť motorovými vozidlami či poľovať. Vstup verejnosti na toto územie by ostal voľný. „Pohyb návštevníkom nebude voči súčasnému stavu nijako obmedzený,“ tvrdí Jaromír Šíbl z BROZ.

Druhou možnosťou by bolo v oblasti zmeniť hospodársky plán na bezzásahové územie a prestať tam rúbať.

Proti je podľa ochranárov len vedenie mestských lesov. Riaditeľ Vladimír Kutka hovorí, že sa budú starať o čokoľvek, čo tam mesto zriadi.

„Navrhoval by som tretí variant. Neťažiť tam a vyrezávať len popadané a nebezpečné stromy,“ hovorí Kutka.

Tunelu by neprekážali

Pod miestom navrhovanej rezervácie plánuje štát postaviť diaľničný tunel nultého obchvatu Bratislavy.

Ochranári tvrdia, že rezervácia by tomuto plánu neprekážala. Napríklad vetracie a únikové šachty by podľa nich mohli z územia rezervácie vvyňať.

Evolučný park by sa nachádzal na území obtiahnutom zelenou čiarou.
MAPA - www.vydrica.sk

11.10.2013, Kristína Hudeková

Pokiaľ je to možné, prečítajte si nasledovný článok v pôvodnom kontexte na stránke http://www.teraz.sk/regiony/zmena-zdola-trencin-kraj-vuc/60244-clanok.html

Zmena zdola chce v trenčianskej župe ponúknuť alternatívu

TASR, 4. októbra 2013 13:18

Ako dodal, kampaň bude maximálne skromná, financovaná bude z vlastných zdrojov prípadne zo zdrojov malých darcov.

Trenčín 4. októbra (TASR) – Hlavným impulzom k rozhodnutiu kandidovať na predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK) bola podľa kandidáta na predsedu za Zmenu zdola – Demokratickú úniu Juraja Smatanu snaha ponúknuť voličom v kraji alternatívu.

“Pôvodne som sa pripravoval kandidovať len na post poslanca. Po zverejnení kandidátov na predsedu TSK sme sa však zhodli na tom, že napriek tomu, že sme malá strana, je našou povinnosťou ponúknuť alternatívu. Pretože v súčasnosti v TSK majú ľudia na výber, či budú voliť dominantnú stranu, ktorá už ovláda všetko, aj so všetkými negatívami, alebo pána Lohyňu, ktorý pri všetkej úcte k športovým výsledkom nemá skúsenosti v politickom živote. Chceme dať alternatívu, aby si mohli vybrať ľudí s odbornými i politickými skúsenosťami,“ povedal Smatana.

Ako dodal, kampaň bude maximálne skromná, financovaná bude z vlastných zdrojov prípadne zo zdrojov malých darcov. „Nie sme naviazaní na žiadne finančné skupiny ani firmy, ktoré by očakávali po voľbách nejaké predražené zákazky. Cieľom kampane bude pripomenúť ľuďom, že naozaj kandidujeme,“ doplnil Smatana s tým, že voličov chcú osloviť cez sociálne siete a lokálne noviny.

Predseda Zmeny zdola – Demokratickej únie Ján Budaj pripomenul, že v porovnaní so všetkými politickými stranami budú kandidáti Zmeny zdola hendikepovaní. O nejakej rovnej štartovacej čiare tam podľa neho ani nechyrovať.

Súčasného poslanca mestského zastupiteľstva v Považskej Bystrici, stredoškolského pedagóga, občianskeho a protikorupčného aktivistu a bývalého poradcu expremiérky Ivety Radičovej nominovala Zmena zdola. Smatana zároveň kandiduje aj na poslanca TSK, spolu s ním za Zmenu zdola aj ďalší dvaja kandidáti. „Ako predseda chcem byť spravodlivý, ako poslanec dôsledne prísny v kontrole. Politické strany dlhodobo zlyhávajú, sú pod zhubným vplyvom finančných skupín, a preto musí náprava prísť len zdola, od aktívnych občanov a nezávislých odborníkov, ktorých oslovujeme a dávame im šancu kandidovať,” uzavrel Smatana.

Na post predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja oficiálne kandidujú tiež exminister obrany Jaroslav Baška (Smer-SD), bývalý zápasník Jozef Lohyňa, ktorého nominovala pravicová koalícia (SDKÚ-DS, KDH, SaS, Most-Híd, OKS, NOVA), nominant Komunistickej strany Slovenska Peter Palko a nezávislí kandidáti Ľubomír Žabár a Marián Herdel.

Pokiaľ je to možné, prečítajte si nasledovný článok v pôvodnom kontexte na stránke Pravdy.

Banskobystrický samosprávny kraj láka 11 kandidátov na predsedu

Do kresla predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) chce po tohtoročných novembrových voľbách do vyšších územných celkov (VÚC) zasadnúť spolu už 11 kandidátov, ktorí do polnoci odovzdali kandidátne listiny.

O post šéfa tohto VÚC sa uchádza 43-ročný stolár Ondrej Binder (nezávislý), ktorý zároveň kandiduje aj na post poslanca. Na post predsedu aj poslanca kandidujú tiež 60-ročný výsluhový dôchodca Jaroslav Sekerka (KSS) a 36-ročný informatik Marian Kotleba (Naše Slovensko). Miesto predsedu VÚC má záujem opäť zastávať aktuálny 54-ročný Vladimír Maňka (SMER, KDH, SMK, Strana moderného Slovenska, HZDS, HZD a Strana zelených).

Predsedom kraja chcú byť aj 48-ročný manažér a poslanec Národnej rady SR Ľudovít Kaník (SDKÚ, Most-Híd, SaS) a vysokoškolský pedagóg a riaditeľ detašovaného pracoviska Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Banskej Bystrici, 59-ročný Ladislav Fízik (Agrárna strana vidieka).

Na post poslancov aj šéfov kraja ďalej kandidujú 32-ročný podnikateľ Karol Konárik (SNS), 61-ročný letecký inžinier Pavel Chovanec (Úsvit), 26-ročná právnička Andrea Jenčíková (Nový parlament), 46-ročný pedagóg Emil Samko (Kresťanská ľudová strana) a 55-ročný znalec z odboru lesníctvo Jozef Sásik (SĽS).

Počet kandidujúcich poslancov je spolu 344. Za stranu 99% kandidujú traja, Agrárnu stranu vidieka deviati, Európsku demokratickú stranu traja. Medzi kandidátmi sú ďalej záujemcovia o posty poslancov za strany KSS (35), KDS (3), Kresťanská ľudová strana (2), HZDS a HZD (7), Naše Slovensko (15), Nová demokracia (2), Nový parlament (5), OKS (8) a Právo a Spravodlivosť (1).

Ďalší záujemcovia o posty poslancov sú kandidáti za strany Priama demokracia (5), SDKÚ, SaS a NOVA (39), SĽS (22), SMER a KDH (46), SMKMKP (9), SNS (20), Strana mladých ľudí (1), Strana moderného Slovenska (24), Most-Híd (10), Strana rómskej koalície (5), Strana zelených (2), Strana zelených Slovenska, Zmena zdola a DÚS (4), Úsvit (6). Nezávislých kandidátov je 58. Volebných obvodov v kraji je spolu 13.

O post predsedu bratislavskej župy sa uchádza 12 kandidátov

O post predsedu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) sa uchádza 12 kandidátov. Medzi kandidátmi nechýba nikto z tých, ktorí v prechádzajúcich dňoch oficiálne o kandidatúru prejavili záujem.

Až na jeden prípad sú kandidáti nominantmi politických strán. Do volieb pôjde doterajší predseda BSK Pavol Frešo, ktorý je pravicovým kandidátom koalície KDH, SDKÚ, Most-Híd, SaS, SMK, OKS a Strany zelených. Nominantkou strany SMER je Monika Flašíková Beňová, kandidátom strany NOVA je Daniel Krajcer, za SNS kandiduje Jaroslav Paška. Strana Národ a Spravodlivosť podporuje na post šéfa bratislavského VÚC občianskeho aktivistu Oskara Dobrovodského. Predsedom BSK chce byť aj nominant KSS Karol Ondriaš.

Ďalšími kandidátmi na predsedu BSK sú Anton Čulen (Magnificat Slovakia), Gabriel Karácsony (Priama demokracia), Zdenka Beňová (Naše Slovensko), Peter Marček (Strana občanov Slovenska), Roman Ruhig (Nový parlament). Jediným nezávislým kandidátom, ktorý zbieral podpisy, je Rastislav Blaško.

Na čele košickej župy chce byť desať kandidátov

O post predsedu Košického samosprávneho kraja (KSK) sa uchádza desať kandidátov. „Podaných bolo desať kandidátnych listín, z toho osem podali politické subjekty a dve nezávislí kandidáti,“ informovala hovorkyňa predsedu KSK Zuzana Bobriková.

Kandidátne listiny podalo 26 politických subjektov a 73 nezávislých kandidátov. Spolu sa o poslanecký mandát uchádza 330 kandidátov.

O post predsedu Košického samosprávneho kraja sa budú uchádzať Rudolf Bauer (KDS), Marek Ďuran (Naše Slovensko), Jaroslav Džunko (NEKA), Vladimír Gürtler (7 statočných), Jozef Holečko (NEKA), Ivan Kuhn (OKS), Rastislav Masnyk (SaS, s podporou SDKÚ), Dominika Palaščáková (NOVA), Lukáš Sisák (KSS), Zdenko Trebuľa (SMER, SMK, Most-Híd). Zoznam kandidátov je zatiaľ len informatívny, právoplatnosť všetkých kandidátnych listín musí potvrdiť Volebná komisia KSK, dodala Bobriková. Voľby v KSK sa budú konať v 11 volebných obvodoch, do Zastupiteľstva KSK bude zvolených 57 poslancov.

Členovia Volebnej komisie KSK sa prvýkrát zídu vo štvrtok 3. októbra, zložia sľub a následne začnú preverovať platnosť všetkých podaných kandidačných listín pre voľby poslancov i predsedu VÚC. Do 15. októbra zašle volebná komisia zoznam kandidátov podľa volebných obvodov Ústrednej volebnej komisii a obvodným úradom na území samosprávneho kra­ja.

V Nitre sa bude uchádzať o kreslo župana sedem kandidátov

O post predsedu Nitrianskeho samosprávneho kraja (NSK) sa bude uchádzať sedem kandidátov. Z nich svoju kandidatúru oficiálne oznámili štyria. Medzi nimi je aj súčasný predseda kraja Milan Belica, ktorý kandiduje s podporu strán SMER, SNS a Agrárna strana vidieka.

S podporu stredopravej koalície zloženej zo strán SDKÚ, SaS, Most-Híd, SMK, OKS a NOVA sa o post predsedu NSK bude uchádzať Tomáš Galbavý. Ako nezávislý kandiduje Peter Oremus. Kandidátom strany 7 statočných je v NSK Regan Belovič.

O post predsedu NSK sa budú uchádzať aj Viliam Mokráň, Stanislav Kováč a Róbert Dyk.

O poslanecký mandát v zastupiteľstve Nitrianskeho samosprávneho kraja (NSK) sa bude v jesenných voľbách uchádzať 255 kandidátov. Vo volebnom obvode Komárno kandiduje 36 ľudí. V obvode Levice je to 41 kandidátov, v nitrianskom obvode 73, v novozámockom 33, v šalianskom 19, v štúrovskom sedem, v topoľčianskom 23 a zlatomoravskom obvode 23 kandidátov. V Nitrianskom kraji sa do regionálneho zastupiteľstva volí 54 poslancov.

Prešovskému samosprávnemu kraju chce vládnuť deväť kandidátov

O post predsedu Prešovského samosprávneho kraja (PSK) sa uchádza deväť kandidátov. Iba jeden z nich kandiduje ako nezávislý, dvaja za koalíciu a šiestich nominovali politické strany.

„Do 30. septembra do polnoci odovzdalo do volieb do VÚC v Prešovskom kraji kandidačné listiny 28 politických strán a dve koalície. Spolu sa o miesto poslanca v krajskom parlamente uchádza 380 nominantov politických strán a 81 nezávislých kandidátov,“ povedala pre TASR zapisovateľka volebnej komisie Prešovského samosprávneho kraja Mária Lukačíková.

Najmladším kandidátom na predsedu PSK je žena. Ide o 25-ročnú právničku Dorotu Bujňákovú z Lipian (Nový parlament). Najmladším mužom je 42-ročný Ján Bajus (Zmena zdola, DÚS)zo Sniny. Najstarším uchádzačom o post predsedu PSK je 61-ročný Vladimír Klein (Naše Slovensko).

Ďalšími kandidátmi sú traja muži z Vranovského okresu. Nezávislý Anton Korba z Pavloviec, 54-ročný Jozef Mihalčin (SĽS) z Vranova nad Topľou a 53-ročný Štefan Straka (KSS).

Z Prešova pochádzajú dvaja kandidáti. Ide o 54-ročného poslanca NR SR Jána Hudackého(KDH, SDKÚ, Most-Híd). Druhým je daňový poradca Ľubomír Vasilišin (7 statočných). Kandidátom strany SMER je súčasný predseda PSK, Sabinovčan Peter Chudík. Do volieb ide aj s podporou ďalších dvoch strán Náš kraj a Strana moderného Slovenska.

O post predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja sa uchádza šesť kandidátov

O post predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK) sa bude v novembrových regionálnych voľbách uchádzať šesť kandidátov. Kandidátov na poslancov je rovných 300, z nich 93 nezávislých a 207 kandidátov nominovalo 16 politických subjektov.

Na predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja oficiálne kandidujú exminister obrany Jaroslav Baška (SMER), bývalý zápasník Jozef Lohyňa, ktorého nominovala pravicová koalícia (SDKÚ, KDH, SaS, Most-Híd, OKS, NOVA), nominant KSS Peter Palko, Juraj Smatana (Zmena zdola) a nezávislí kandidáti Ľubomír Žabár a Marián Herdel.

Voliči budú 9. novembra voliť v TSK v deviatich volebných obvodoch, ktoré sú s výnimkou okresov Partizánske a Prievidza totožné s okresmi. Sídlami volebných komisií bude deväť okresných miest Trenčianskeho samosprávneho kra­ja.

Najviac poslancov, desať, bude mať v budúcom zastupiteľstve TSK okres Prievidza, osem poslancov zvolia v okrese Trenčín, po päť poslancov budú mať okresy Považská Bystrica, Nové Mesto nad Váhom a Ilava, štyroch okres Partizánske, po troch okresy Púchov a Bánovce nad Bebravou. Dvaja poslanci budú v regionálnom zákonodarnom zbore zastupovať okres Myjava. Pre voľby predsedu tvorí samosprávny kraj jeden jednomandátový volebný obvod.

V Trnavskom kraji je šesť kandidátov na predsedu

O post predsedu Trnavského samosprávneho kraja (TTSK) sa v novembrových voľbách bude uchádzať šesť kandidátov. Svoje kandidatúry volebnej komisii TTSK predložili v zákonnej lehote doterajší predseda TTSK Tibor Mikuš, ktorý kandiduje ako nezávislý, bývalý minister životného prostredia József Nagy (Most-Híd), exminister zdravotníctva Ivan Uhliarik (KDH, SDKÚ), predseda SMK József Berényi (SMK, OKS), ďalej Jozef Ravasz (Strana rómskej únie) a Andrej Richnák (Nový parlament).

Kandidátov na poslancov je spolu 197, z toho 173 za politické strany a 24 kandidujú ako nezávislí. Voliči v TTSK budú voliť spolu 40 poslancov krajského parlamentu. Za volebný obvod Dunajská Streda 8 poslancov (kandiduje spolu 32 kandidátov, z nich 28 za politické subjekty a 4 nezávislí), Galanta má 7 poslancov (33 kandidátov, 32 za politické strany a 1 nezávislý), Hlohovec 3 poslancov (22 kandidátov, 16 politických nominantov a 6 nezávislých), okresy Piešťany (21 kandidátov, z toho 15 za politické subjekty a 6 nezávislých) a Senica (27 kandidátov, 17 za politické subjekty a 3 nezávislí) majú po 5 poslaneckých postov, Skalica 3 poslancov (15 kandidátov, 14 za politické strany a 1 nezávislý) a okres Trnava 9 poslancov (47 kandidátov, 44 za politické subjekty a 3 nezávislí).

O post predsedu žilinskej župy sa uchádzajú piati kandidáti

O post predsedu Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) sa uchádzajú piati kandidáti. Kandidatúru súčasného predsedu ŽSK Juraja Blanára podporuje koalícia SMER, SNS, Strana zelených. Koalícia KDH, Most-Híd, SaS a SDKÚ nominovala europoslanca Miroslava Mikolášika. Kandidátom strany Naše Slovensko je Ivan Pavlisko, kandidátom KSS je Juraj Pavlovič. Igor Ryban kandiduje ako nezávislý.

O 57 kresiel poslancov v zastupiteľstve ŽSK sa v 11 volebných obvodoch chce uchádzať 333 kandidátov. Najviac, 13 poslancov, zastupuje okres Žilina, po 8 poslancov zastupuje okresy Martin a Čadca. Okres Liptovský Mikuláš zastupuje 6 poslancov, Námestovo a Ružomberok po 5, Kysucké Nové Mesto, Tvrdošín a Dolný Kubín po 3, Bytču 2 a Turčianske Teplice 1 poslanec. V roku 2009 sa o post predsedu ŽSK uchádzali traja stranícki a jeden nezávislý kandidát. Víťazom sa druhýkrát stal Juraj Blanár.

1.10.2013

tasr

Príspevok zaznel na vlnách verejnoprávneho rozhlasu v Žurnále Rádia Regina a v správach Rádia Slovensko.

Ak je na tomto linku neprístupný, môžete si ho vypočuť tu.

Pokiaľ je to možné, prečítajte si nasledovný článok v pôvodnom kontexte na stránke teraz.sk.

Z bratislavského Parku kultúry a oddychu (PKO) možno ostane iba stredná vstupná hala a spoločenská sála. Pre spoločnosť Henbury Development, ktorá je vlastníkom pozemkov pod PKO, je zachovanie celého objektu PKO neprijateľné a plánovanú zámenu so štátom už mesto reálne nevidí. Na rokovaní mesta s Henbury v pondelok (23. 9.) sa objavila ďalšia alternatíva, mesto navrhlo PKO zachovať aspoň čiastočne. Bratislavských poslancov dnes o tom informoval primátor Milan Ftáčnik (nezávislý s podporou Smeru-SD), zastupiteľstvo to vzalo na vedomie.

Spoločnosť Henbury Development podľa dôvodovej správy avizovala, že potrebuje čas na posúdenie takejto alternatívy. Svoje oficiálne stanovisko vraj pošle do jedného mesiaca, teda do ďalšieho rokovania mestského zastupiteľstva. "Druhá strana hrá na čas a spolieha sa na súdne prieťahy," myslí si námestník primátora Ján Budaj (Zmena zdola-DÚ). Mesto a Henbury sa totiž stále sporia o platnosť právnych úkonov spojených s búraním PKO, Bratislava už súd dvakrát prehrala.

Mesto chcelo pozemky pod PKO najprv zamieňať so štátnymi pozemkami pod budovou Výskumného ústavu vodného hospodárstva (VÚVH). Tá sa mala stať súčasťou developérskeho projektu a pozemky pod PKO by ostali mestu. Ministerstvo životného prostredia SR však trvalo na zachovaní jedinečných laboratórií VÚVH na mieste, kde sú dnes. Zástupca spoločnosti Ján Krnáč opakovane zdôraznil, že požiadavka nie je pre záujmy spoločnosti zhodná. "Je to pre Henbury Development, ako aj pre ďalší rozvoj projektu nábrežia neakceptovateľné," reagoval.

Dnes mesto zámenu so štátom, ktorá bola dlho diskutovaná medzi oboma stranami, už reálne nevidí."Pretože riešenie zámeny v priestore nábrežia, ktoré vyžaduje účasť štátu a VÚVH sa nejaví ako reálne, predstavitelia mesta prejavili pripravenosť hľadať iné pozemky mimo nábrežia PKO," uvádza sa v dôvodovej správe. Bratislava tak možno bude ešte hľadať aj iné pozemky na zámenu.

Primátor Milan Ftáčnik dnes na zastupiteľstve podotkol, že mesto na rokovaní veľmi jednoznačne nastolilo požiadavku, aby k dohode dospeli do konca tohto roku.

26.9.2013

tasr

Príspevok odznel 24.septembra 2013 v relácii Žurnál Rádia Regina.

Nájdete ho aj tu.

Pokiaľ je to možné, prečítajte si nasledovný článok v pôvodnom kontexte na stránke Pravdy.

Milan Zemko bol... To je na téme tohto textu to najhoršie.

Odišiel naozaj predčasne. Ako vedec a intelektuál bol na vrchole síl. Povolanejší iste napíšu, čo všetko nám a slovenskej historiografii zanechal, ja si však trúfnem odhadnúť, že bez jeho štúdií sa v budúcnosti nezaobíde nik z tých, čo by tej dobe chceli porozumieť.

Milan Zemko sa nevenoval 20. storočiu iba ako pozorovateľ, istý čas bol jedným z aktérov. Do verejného diania pred rokom 1989 vstúpil podporou petície za Bratislavu nahlas, v novembri bol vo vedení Verejnosti proti násiliu. Po prvých slobodných voľbách sa Zemko stal za toto hnutie podpredsedom SNR. V tejto pozícii zostal až do konca volebného obdobia v roku 1992, hoci VPN po jej politickej premene bez veľkého kriku opustil. Neodišiel však za Vladimírom Mečiarom ani neobsadil nejakú trafiku.

Patril k politikom, čo chceli v spore vedenia VPN a ich premiéra iné rozuzlenie. Ale rozpad si už priali obe strany, preto zostal verný programu a ideám. Vtedy to neznelo tak duto a bezobsažne ako dnes. Áno, pre idey VPN nemohol Zemko prijať Mečiarov štýl politiky, ale nevládal trvale akceptovať ani to provinčné a dejinných súvislostí neznalé vajatanie ustavične sa meniaceho vedenia VPN, navyše pod tlakom meniacich sa síl v pražskom centre moci.

Zemko vedel o politickom príbehu Prahy a Bratislavy v minulom storočí dosť na to, aby predpokladal budúce zápletky v tej staronovej dráme, a tušil aj ich fatálne rozuzlenie. Upozorňoval na to, že sa prenecháva obhajoba slovenských záujmov iným politickým silám, ale márne. VPN sa zriekala, pokiaľ išlo o národné otázky, aj vlastného volebného programu.

Nenadchýnala ho ani druhá hodnotová pirueta: vedenie VPN po voľbách opustilo aj sociálno-liberálne hodnoty. Vzápätí „sklausovatelo“, pričom v tej náhle objavenej konzervatívnej pravicovosti a antikomunizme sa predvádzalo pápežskejšie ako sám pápež. Pritom hnutie na poste federálneho premiéra reprezentoval normalizačný komunista Marián Čalfa, ktorý v ďalších voľbách roku 1992 viedol aj kampaň VPN (ODÚ). V nich hnutie stratilo z 30 percent voličov z roku 1990 približne 26 percent. Potom vedenie zrušilo vlastný politický subjekt, čím zanikla právna kontinuita VPN, protitotalitného hnutia nežnej revolúcie.

Milan Zemko videl, ako v nedávno sebavedomom hnutí rastie neistota a ako sa provinčné podkladanie pražskému centru stáva opäť cestou k osobným kariéram. A tak, hoci to Milan nemal v letore, sa v istú chvíľu vzoprel. Nemienil byť v SNR iba ramenom cudzích záujmov, a to ani vtedy, ak by mal byť súčasťou tej českej elity, ku ktorej ho viazalo toľko priateľských vzťahov a spoločne zdieľaná kultúra.

Ako podpredseda Národnej rady odmietol vo februári 1992 tzv. mílovské dohody, lebo v nich videl len spôsob zakrytia debaklu slovenských úsilí o federálne partnerstvo. Na rokovaniach videl, čo sa verejnosti tajilo: že prakticky celá česká stranícka scéna už pred voľbami 1992 odmietla každé slovenské (t. j. partnerské) riešenie ústavnej krízy. Najmä požiadavku uzavrieť zmluvu o federácii a vytvárať federáciu zdola, od vôle oboch národných republík.

Pri hlasovaní o týchto dohodách v predsedníctve SNR rozhodol jediný hlas. Zemko pre seba vyvodil dôsledky: hoci od programu hnutia neuhol, rešpektoval, že väčšina funkcionárov hnutia je už politicky celkom inde. Po rozchode s premenenou a premenovanou VPN zostal nezávislým poslancom a onedlho z vlastného rozhodnutia z politiky odišiel.

To bolo na prospech slovenskej historiografie, ale nie politiky. Takých totiž, čo by v politike nosili vždy len jeden kabát, ktorí by dbali o osobnú česť a na dôvažok mali vedomosti a svojskú noblesu, nám chýbalo a chýba.

Ak sa lúčime, je čas povedať, čoho sme boli svedkami: Zemkovou silou bola vytrvalosť, aj v názoroch. Napríklad po okupácii, počas normalizačných čistiek. Alebo v zmätkoch ponovembrovej politiky. Bol stúpencom rozumu a odporcom jalovej konfrontácie.

Zemko mal dobrú povesť a rešpekt – a to aj medzi politickými odporcami. Bol jedným z mála našich intelektuálov, ktorý rozpoznal nevyhnutnosť a prospešnosť osamostatnenia sa Slovenska, hoci viac ako iní predvídal aj problémy, ktoré to prinesie v politicky nezrelej a na zodpovednosť nepripravenej spoločnosti.

Bol slovenským patriotom a súčasne Európanom. To nebýva, žiaľ, časté spojenie, ani po dvadsiatich rokoch samostatnosti a takmer desiatich rokoch v Európskej únii. V politických a intelektuálnych polemikách aj v osobnom rozhovore bol Milan Zemko priamym človekom. Miloval umenie a rozumel mu. Často sa usmieval. Bol chápavý, priateľský a múdry muž, ktorý bude chýbať. A to nielen nám, čo sme mali šťastie osobne ho spoznať.

Ján Budaj, predseda VPN v rokoch 1989 a 1990
Text bol uverejnený v denníku Pravda dňa 16. 9. 2013

Pokiaľ je to možné, prečítajte si nasledovný článok v pôvodnom kontexte na stránke tyzden.sk.

POVAŽSKÁ BYSTRICA – Herečka Zuzana Kronerova prišla dnes do Považskej Bystrice zahaliť vôbec prvý pamätník venovaný celej umeleckej rodine Kronerovcov. Na približne pätnásťkilogramovú bronzovú sochu herca Jozefa Kronera osadenú v prírodnom kameni sa vo verejnej zbierke poskladali Považskobystričania. „Nemám slov. Som nadšená, som dojatá. A je to nádherné, že práve tento pamätník je venovaný všetkým Kronerovcom. Lebo to musím povedať, že celá tá rodina, otcovi bratia, sestry, všetci boli nesmierne talentovaní,“ povedala Zuzana Kronerova, dcéra Jozefa Kronera. „Dnešné stretnutie ešte nie je odhalenie, ale zahalenie sochy. Dnes sme slávnostne za pomoci pani Zuzany Kronerovej zahaľovali sochu Jozefa Kronera, pretože v piatok, keď tá socha bude slávnostne odhalená a budú tu Kronerovské trhy, pani Zuzana je na natáčaní v Prahe,“ vysvetlil stredoškolský učiteľ a miestny aktivista Juraj Smatana.
Sochu či pamätník vytvorila sochárka Elena Pätoprstá, Považskobystričania sa ho rozhodli postaviť v parčíku na Lánoch, na Dukelskej ulici, rovno pod oknami, kde kedysi býval jeden z bratov Jozefa - Ludvik Kroner. „Trvalo to celý jeden rok a vyžadovalo si to veľmi veľa rôznych povolení, za čo teda asi hlavne mestu musíme v úvodzovkách poďakovať, lebo naozaj tam bolo okolo toho veľa vybavovačiek. Ale sme radi, že Kroner a celá jeho rodina, ktorá tu pôsobila, má tu takúto pripomienku tej umeleckej aktivity, ktorú vykonali,“ povedala Monika Bandurová z občianskeho združenia Pandora.
„Celá rodina, otcovi bratia, sestry, všetci boli nesmierne talentovaní a nemali len jeden talent herecký, ale mali ich viac. Teta Zuza, ktorá nám nedávno zosnula, bola vynikajúcou maliarkou, bola súčasne gymnastkou, bola i profesionálnou herečkou. Ludvik i Janko- otec môjho bratranca Janka Kronera, otec mi sám povedal, že boli ešte talentovanejší ako on. Janko taktiež dostal ponuku do martinského divadla, lenže preto, že mal už tri deti, ju neprijal. A teta Mara, to bola najstaršia otcova sestra, tá bola asi vo všetkých slovenských filmoch. Takže, požehnal tento rod Pán Boh aj príroda veľkým talentom, asi to pochádza od starého otca Kronera, ktorý bol vynikajúcim ochotníckym režisérom a hercom,“ dodala Zuzana Kronerova.

4.9.2013

SITA

Pokiaľ je to možné, prečítajte si nasledovný článok v pôvodnom kontexte na stránke sme.sk.

4. 9. 2013

Deta Pitoňáková

Pokiaľ je to možné, prečítajte si nasledovný článok v pôvodnom kontexte na stránke teraz.sk.

Považská Bystrica 4. septembra (TASR) – Najkrajším dňom Jozefa Kronera bol deň, keď sa narodila jeho dcéra Zuzana. Pri príležitosti dnešného osadenia busty Jozefa Kronera na pamätníku venovanom umeleckej rodine Kronerovcov v parku na považskobystrickom sídlisku Lány to povedala dcéra Jozefa Kronera, herečka Zuzana Kronerová.

"Otec pribehol za mamou do nemocnice, mama vyšla z izby a držala ma na rukách. Ako jednodňové bábätko som otvorila jedno oko. Otec vraj začal výskať a robiť mlynské kolesá po nemocničnej chodbe a začal kričať, že som ho spoznala," spomína s úsmevom Kronerová.

Ako dodala, celá rodina Kronerovcov bola talentovaná, mali nielen herecký talent. Teta Zuzana Vaňousová bola výbornou maliarkou, gymnastkou i profesionálnou herečkou. "Ludvík, Janko (otec Jána Kronera ml.) boli podľa otca ešte talentovanejší ako on. Janko mal tiež ponuku do martinského divadla, kvôli rodine ju neprijal. Teta Mara Hojerová, najstaršia Jozefova sestra, hrala hádam vo všetkých slovenských filmoch. Požehnal tento rod Pán Boh a príroda veľkým talentom,"spomína Zuzana Kronerová s tým, že vďaka patrí sochárke Elene Pätoprstej, ktorá dokázala dať bronzovej buste dušu a srdce.

"Celého polroka, ako som robila sochu, som myslela na Zuzanu Kronerovú a na to, či Zuzana povie, že je to jej otec. Ako predlohu som použila stovky fotografií, študovala som celé dielo Jožka Kronera, nasávala som ho, vnímala. Potom pre mňa nebol problém priestor, ale jeho duša, výraz jeho tváre,"priblížila autorka busty Pätoprstá.

Busta vznikla na Vysokej škole výtvarných umení, je odliata z bronzu a váži asi 15 kilogramov. Slávnostne ju odhalia už v piatok (6.9.) popoludní, kedy bude celý deň venovaný práve umeleckej rodine Kronerovcov. Od rána budú neďaleko pamätníku Dobré Kronerovské trhy, celodenný kultúrny program vyvrcholí odhalením pamätníka a večerným premietaním filmu Pacho, hybský zbojník pod holým nebom.

Myšlienka odhaliť pamätník rodine Kronerovcov sa zrodila asi pred rokom. Prišli s ňou členky Občianskeho združenia Pandora, ktoré pôsobí na považskobystrickom sídlisku Lány a vydáva sídliskový mesačník Lánoviny. "Iniciátormi myšlienky boli obyvatelia sídliska Lány, ktoré je spojené s rodinou Kronerovcov. Oslovovali sme sponzorov, zorganizovali sme verejnú zbierku, ktorá potrvá do začiatku decembra. Pôvodne sme počítali s nákladmi asi 2500 eur, no bude to až okolo 5000 eur,"povedala Jana Veličová z OZ Pandora.

4.9.2013

tasr

Pokiaľ je to možné, prečítajte si nasledovný článok v pôvodnom kontexte na stránke denníka SME.

BRATISLAVA. Pred dvomi rokmi podpísali známe osobnosti deklaráciu, o rok by mali odhaliť Pamätník Novembra 89 v centre Bratislavy. Dielo chceli slávnostne odovzdať 17. novembra 2014, teda na 25. výročie Nežnej revolúcie. Dodnes však nie je jasné, ako má vyzerať a ani to, kde by mal pamätník stáť.
Vo výbore sú napríklad Anton Srholec, prvá tajomníčka VPN, historička a občianska aktivistka Mária Filková, prvý nominant VPN do vlády národného porozumenia Vladimír Ondruš, šéfredaktor prvých slobodných novín Verejnosť Eugen Gindl a jeden z tribúnov revolúcie a námestník bratislavského primátora Ján Budaj.
Potrebujú sponzorov
O pamätníku a jeho umiestnení musia rozhodnúť bratislavskí poslanci. Budaj chce materiál predložiť na jeseň. Začiatkom novembra plánujú vyhlásiť súťaž na výtvarné riešenie, vyhodnotiť by ju mali začiatkom budúceho roku. „V ďalšom viac ako pol roku by bolo dielo realizované a osadené na Námestí slobody,“ predpovedá Budaj. „Pokiaľ ide o financie, zrejme treba počítať s tým, že sa mesto nebude zúčastňovať ani financovania súťaže a ani zhotovenia diela.“
„To, ako bude monument vyzerať, je už otázka na umelcov,“ vraví Srholec. „Našim cieľom je, aby tam rezonovala téma zločinov komunizmu a aby to bol symbol národa, ktorý si váži krv ľudí, ktorí položili svoje životy za slobodu.“ Srholec verí, že nájdu sponzorov.
Všeobecné miesto
Pamätník zatiaľ nemá istú podporu mesta. Šéf kancelárie primátora Ľubomír Andrassy hovorí, že si na Námestí slobody vedia predstaviť všeobecný pamätník všetkých ľudí, ktorí povstali za svoju slobodu a to nielen sedemnásteho novembra.
„V Bratislave nemáme také jednoduché miesto, ktoré by sa nespájalo len s jednou udalosťou. To, či to bude k širšiemu kontextu, alebo konkrétne k nežnej revolúcii, je dnes otvorená téma,“ vraví Andrassy s tým, že v Bratislave nie je napríklad ani pamätník neznámeho vojaka.
Nateraz na pamätník neprispeje ani štát. „O takomto zámere sme doteraz neboli informovaní,“ vraví hovorca ministerstva kultúry Jozef Bednár. Prípadnú podporu by mohli získať cez grantový systém ministerstva.
Zabudnuté Námestie slobody
Pamätník má podľa novej mestskej koncepcie sôch posudzovať aj Mestský ústav ochrany pamiatok.
Starostka bratislavského Starého Mesta Táňa Rosová (SDKÚ) pôvodne presadzovala radšej Námestie SNP. „Nebránila by som sa ani, aby bol pamätník umiestnený napríklad na Námestí slobody, nemohlo by však byť v takom zlom, neudržiavanom stave, ako je v súčasnosti, keď ho má v správe hlavné mesto.“
Mesto totiž prevzalo námestie do správy od Starého Mesta. Budaj priznáva, že rekonštrukcia je pre financie „napriek dobrej vôli mesta“ v nedohľadne. Pamätník chcú umiestniť v hornej časti námestia pri Úrade vlády. Toto miesto by podľa Budaja obnova zasiahnuť nemala.

11.9.2013

Lucia Tkáčiková, Michal Durdovanský